Čo je informačná bezpečnosť, alebo – mýlil sa azda Sokrates…?

Zhrnúc zjednodušene niekoľko rôznych definícií vlastníctva (ekonómovia mi to zjednodušenie pre tento účel azda odpustia) sa za vlastníctvo považuje všetko, čo človeku patrí, nad čím má plnú moc. Zvyčajne sa pod pojmom vlastníctvo myslí plná kontrola nad vecou, alebo akoukoľvek potenciálnou hodnotou.  Avšak za hodnotu sa okrem hmotných statkov nepochybne považujú aj nehmotné statky a práva, v digitálnej ére špecificky informačné aktíva – procesy, dáta, informácie, softvér, služby, design, architektúra, konštrukcia a tak ďalej…

Duševné vlastníctvo je zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k  nápadom, myšlienkam, alebo iným nehmotným statkom a právam.  Pojem „duševné vlastníctvo“ reflektuje na to, že predmetom duševného vlastníctva je výsledok tvorivej, intelektuálnej činnosti a ten by mal byť rovnako chránený, ako iné formy vlastníctva, alebo majetku.

Iste sa zhodneme na tvrdení, že rozmach internetu spôsobil revolúciu v komunikácii medzi ľuďmi a v informatizácii spoločnosti. Informačné technológie  sú dnes integrálnou súčasťou života spoločnosti. Rastúca závislosť na informačných technológiách znamená zároveň i dramatický nárast rizík a potrebu nepretržitej a systematickej ochrany informačných aktív – teda ochrany majetku.

Sokrates veril, že kto pozná dobro, koná iba dobro, pretože nikto nerobí dobrovoľne zlé veci (Etický intelektualizmus). Tvrdil, že nikto nie je zlý z vlastnej vôle, ale iba z neznalosti dobra, pretože zlo je dôsledok neznalosti toho, čo je dobré.

V tomto tvrdení ale možno nájsť rozpor z hľadiska výrokovej logiky. Pretože:

• ak jeden človek je schopný konať zlo, potom mnohí ľudia sú schopní konať zlo,
• keďže mnohí ľudia sú schopní konať zlo, potom v závislosti na úrovni rizika je niekedy nutné chrániť ľudské hodnoty,
• ak sú všetci ľudia schopní konať zlo, potom je pravdepodobné, že ľudské hodnoty sú občas chránené takými ľuďmi, ktorí sú schopní konať zlo.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak informačná bezpečnosť je  jedným zo spôsobov ochrany ľudských hodnôt , potom je možno existencia informačnej bezpečnosti ako procesu, či vedeckej disciplíny dôkazom, že Sokrates sa mýlil… J

Samozrejme, táto úvaha má byť len sarkazmom, ktorého cieľom je vyprovokovať diskusiu. Pravda,  dokázaná neskôr mnohými filozofmi, je taká, že ľudia nie sú iba zlí alebo iba dobrí. Podstatné je vedieť to efektívne rozpoznať.

Na záver trochu teórie:

Hrozba je potenciálna príčina nechceného, alebo nežiaduceho  dopadu na hodnoty, ktorá môže viesť ku stratám alebo škodám. Bezpečnosť je potom vlastnosť systému, ktorá determinuje mieru ochrany voči hrozbám.

IT riziko je riziko finančných alebo reputačných strát, spôsobených narušením dôvernosti, pravosti, integrity, dostupnosti, alebo sledovateľnosti informačných aktív, vytvorených, sprístupnených, uložených, spracúvaných, alebo  prenášaných informačnými technológiami.

Informačná bezpečnosť je udržiavanie akceptovateľnej miery identifikovaného rizika, ktoré pôsobí na informačné aktíva. Informačná bezpečnosť  je komplex procesov a činností zameraných na odvrátenie alebo zmenšenie identifikovaných rizík a prejavov hrozieb.

Témou informačnej bezpečnosti sa bude zaoberať tento portál.

Ivan Makatura