Kyberšikanovanie ako novodobá forma agresie 2

Účastníci kyberšikanovania

Agresor, obeť, svedok.

Agresor

Existujú rôzne typy kyberagresorov. Podľa príručky pre učiteľov „ Kyberšikana a jej prevencia“, ktorú vydala Pedagogicko psychologická poradňa v Plzni (2009), možno typy agresorov zoradiť zostupne nasledovne.

„Bažiaci po moci“ – obvykle potrebujú pre svoju činnosť aspoň malé publikum. To sa najčastejšie zoskupuje z ľudí, ktorí agresora z nejakého dôvodu uznávajú ako autoritu, „kápa“ partie. Ľudia z publika sú potom spolupáchatelia, ktorí by mali byť taktiež potrestaní. Často využíva kyberšikanovanie v zastúpení.

„Sprosté dievčatá“ – Kyberšikanovanie obvykle páchajú v skupine z nudy. Vyžadujú publikum – aby im povedalo, aké sú ony skvelé a obeť príšerná. Rovnako i tu sú ľudia z publika spolupáchateľmi a miernejšiemu trestu by nemali uniknúť.

„Pomstychtivý anjelik“ – „Zlonapravujúci“, chce dať obeti lekciu, vziať „právo“ do svojich rúk. Cíti sa byť oprávnený ku svojmu jednaniu (napr. niekto mi založí posmešný profil, založím mu ho teda tiež na oplátku). V tejto kategórii sa často vyskytujú obete šikanovania tvárou v tvár, ktoré to chcú svojim trýzniteľom „vrátiť“.

„Neúmyselný kyberagresor“ – Hra na „tvrďasa“ – nie zámer, ale obrana proti nenávistným či provokatívnym správam. Sklon vystupovať na internete ako niekto iný.

„Vtipkár“ – Z humoru zakladá profily svojim kamarátom a známym. Neuvedomuje si, že tento „humor“ môže niekoho raniť.

Obeť

Krejčí (2010) uvádza, že rovnako ako je tomu u pôvodcov kyberšikanovania ani u ich obetí nezáleží na veku, pohlaví, fyzickej sile, postavení v sociálnej skupine, či úspešnosti v spoločnosti. V elektronickej komunikácii sú vyššie zmienené aspekty potlačené a nemajú taký význam, ako pri komunikácii tvárou v tvár. Zatiaľ čo obľúbený spolužiak sa stáva obeťou tradičného šikanovania len zriedka, pretože má veľa kamarátov, ktorí ho chránia, vo virtuálnom svete ho pred útočníkmi neuchránia.

Z viktimologického hľadiska P. Ondrejkovič (2009) rozlišuje dva typy obetí násilia v škole:

Typická obeť – je charakterizovaná ako pasívna a odovzdaná. Odmieta násilie a nikdy nie je agresívna. Je bojazlivá, citlivá až precitlivená, neistá a s nízkym sebavedomím.
Provokujúca obeť – je charakterizovaná kombináciou úzkostného a agresívneho správania Často vyvoláva vo svojom okolí napätie a hnev, je hyperaktívna. Neustále provokuje, ale po prekročení únosnej miery sa stáva obeťou násilia.

Svedok

Hollá (2010) uvádza, že okrem agresorov a obetí kyberšikanovania sa do kyberšikanovania môžu zapojiť aj ľudia, ktorí sa označujú ako svedkovia kyberšikanovania. Kyberšikanovanie sa môže realizovať vo verejnom kyberpriestore, čo má za následok neobmedzené množstvo svedkov. Autorka uvádza, že prizerajúci sa skupine možno členiť na:
prizerajúcich sa, ktorí majú strach zasiahnuť,
prizerajúcich sa, ktorí sa na samostatných útokoch zabávajú.

Podľa R. V. Barnetta a M. A. Brennana (2009) je svedok rizikom pre ďalšie prenasledovanie a trýznenie kvôli úlohe, ktorú zohráva spolu s agresorom a obeťou. Svedok sa môže stať:

a) „obrancom“ – berie na seba aktívnu úlohu a nahlási kyberšikanovanie, alebo obeť utíši a pomôže jej,
b) berie na seba zápornú aktívnu úlohu, to znamená, že sa zabáva na online útokoch, čím podporuje správanie agresora,
c) svedok môže zostať pasívny, do kyberšikanovania sa nezapája, iba prihliada; takýto svedok je veľmi odlišný od agresorov a obetí, pretože sa rozhodol nevstupovať do kyberšikanovania.

Charakteristika základnej školy

Podľa J. Průchu a kol. (2009) pojem škola má svoj pôvod v gréckom „scholé“, čo znamená voľnosť, príležitosť, možnosť, priestor pre aktivity, získavanie poznatkov, vzdelávanie.

V pedagogickom slovníku (2008) je škola definovaná ako: spoločenská inštitúcia, ktorej tradičnou funkciou je poskytovať vzdelanie žiakom príslušných vekových skupín v organizovaných formách podľa určitých vzdelávacích programov. Je to miesto socializácie žiakov, podporujúce ich osobnostný a sociálny rozvoj a pripravujúce ich na život osobný, pracovný a občiansky.

Školská sociálna práca

Podľa G. Čásarovej (2010) sa škola v súčasnej dobe stáva nebezpečným prostredím. Sociálny pracovník tieto riziká môže vďaka svojim kompetenciám zmierniť alebo aj odstrániť. Pomáha mu pri tom školská sociálna práca, ktorá sa v oblasti sociálnej práce na Slovensku stala novou špecializáciou.

Školský sociálny pracovník je veľmi dôležitý na riešenie a prevenciu sociálno– patologických javov v školskom prostredí. V súčasnosti nie je presná definícia školského sociálneho pracovníka uvedená v žiadnom zákone, preto je možné vychádzať z definície sociálneho pracovníka, ktorá hovorí, že: „Je to profesionál, ktorý disponuje osobitnými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Prispieva k zlepšeniu situácie a nabáda jednotlivca, skupinu, komunitu, či spoločnosť k správnym postojom. Snaží sa riešiť, eliminovať poruchy a demotivačné faktory v interakcii sociálnym prostredím“ (Schavel et. al. 2007 in Laca – Schavel 2011, s. 374).

Prevencia pred kyberšikanovaním na základných školách

Ako uvádza K. Hollá (2013) kyberšikanovanie sa môže zdať zábavné niektorým ľuďom, najmä deťom a mládeži. Dôležité je viesť deti k empatii a uvedomeniu si, že kyberšikanovanie je veľmi vážne a môže mať negatívne dôsledky. V každom programe prevencie je jedným z prvých krokov zabezpečiť, aby si ľudia boli vedomí problému. Podľa autorky sa informačné technológie stali bežnou realitou a kyberšikanovanie aktuálnym a nebezpečným spoločenským fenoménom. Dôležitou súčasťou vzdelávacích inštitúcií je zabezpečenie bezpečnosti žiakov, ale aj ostatných zamestnancov. Všeobecné pravidlá na zaistenie dodržiavania bezpečnosti a právnej zodpovednosti žiakov a učiteľov zabezpečuje školská legislatíva.

S pozitívami internetových aplikácii je potrebné vidieť aj negatíva, ktoré majú na deti a mládež nepriaznivý dopad. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby mali všetci informácie o negatívach a dôsledkoch svojho správania na internete (Hollá 2010).

Výskum

Vo výskumnej časti som formou autorského dotazníka skúmal poznatky pedagógov základných škôl z problematiky kyberšikanovania. Dotazník pozostával z piatich oblastí a to z formálneho postupu, prevencie, práce so žiakmi, postojmi respondentov a vedomostného bloku o kyberšikanovaní. Zameral som sa na zisťovanie úrovne prevencie na školách. Výskumu sa zúčastnilo 66 respondentov – pedagógov zo základných škôl z regiónu Žiar nad Hronom.

Odporúčania pre prax

I keď výsledky môjho výskumu dopadli podľa mojich očakávaní, teda, že pedagógovia majú dostatok informácií a vedomostí z problematiky kyberšikanovania, pokladám za dôležité, aby sa súčasťou kolektívu základnej školy stal aj sociálny pracovník, ktorý by sa mohol danej problematike venovať naplno. Ťažisko práce školského sociálneho pracovníka by spočívalo v realizácii prevencie pred negatívnymi javmi vyskytujúcimi sa na základných školách, teda aj pred kyberšikanovaním, vytvorenie priaznivého sociálneho prostredia a zlepšovanie vzťahov v tomto prostredí.

Ďalším odporúčaním je priamo na školách zefektívniť neustálu informovanosť o negatívnych dôsledkoch využívania počítačov, internetu a ďalších „hi-tech“ vecí prostredníctvom rôznych násteniek, využitím dostupných médií, ale aj o možnostiach nahlasovania takýchto javov. Informovanosť prispôsobiť vekovým osobitostiam žiakov v jednotlivých ročníkoch.

Odporúčam základným školám spolupracovať s občianskymi združeniami a ďalšími inštitúciami, ktoré svoju činnosť zameriavajú na túto problematiku. Napríklad na prácu s Občianskym združením Preventista, ktoré sa zameriava na prevenciu kyberšikanovania a ďalších negatívnych javov spájaných s „hi-tech“ technológiami. Toto občianske združenie robí prednášky, semináre, workshopy o tejto problematike. Týchto vzdelávaní by sa zúčastňovali pedagógovia, žiaci a ďalší odborní pracovníci pracujúci na základnej škole, aby mali väčšie znalosti o problematike, ale aj kvôli preventívnym programom, ktoré môžu potom uplatňovať na základných školách.

Záver

Kyberšikanovanie a šikanovanie patrí medzi sociálno-patologické javy, ktoré negatívne ovplyvňujú spoločnosť. Na to, aby bolo možné úspešne čeliť tomuto problému je nevyhnutné, aby mala široká verejnosť dostatok informácií o jestvujúcom fenoméne kyberšikanovania. Je veľmi dôležité pristupovať k danej problematike čo najzodpovednejšie, pretože kyberšikanovanie nezostáva bez následkov, dokonca vo viacerých prípadoch sú dopady tragické. S kyberšikanovaním sa čoraz častejšie reálne stretávame už na základných školách.

Sme toho názoru, že je potrebné hovoriť otvorene o tomto probléme, poskytnúť informácie a rady všetkým užívateľom elektronickej komunikácie prostredníctvom elektronických médií a pri intervencii neposkytovať pomoc len obetiam kyberšikanovania, ale aj agresorom a všetkým zainteresovaným.

Bc. Juraj Žiak

Juroo174@gmail.com

Bibliografia

BARNETT, R. V. a M. A. BRENNAN, 2009. Aggressors, Victims and Bystanders: Preventing Bullying in the Middle School Enviroment. Journal of Youth Development, 4 (2),1-2.

ČÁSAROVÁ, G., 2010. Školská sociálna práca v USA a na Slovensku. In Rizika socialní práce. Hradec Králové : Gaudeamus, Univerzita Hradec Králové. ISBN 97880- 7435-086-3.

ČERNÁ, A. a kol., 2013. Kyberšikana Průvodce novým fenoménem. Grada Publishing a.s. ISBN 978-80-210-6374-7.

DULOVICS, M., 2013. Kyberšikanovanie ako prejav agresie v systéme virtuálnej komunikácie a možnosti jeho prevencie. In Vychovávateľ. ISSN 0139-6919, č. 910, s. 18-21.

HOLLÁ, K., 2010. Elektronické šikanovanie – nová forma agresie. Bratislava : Iris. ISBN 978-80-89256-58-7.

HOLLÁ, K., 2013. Kyberšikana. Bratislava : IRIS. ISBN 978-80-8153-011-1.

JUSKO, P., 2009. Sociálna práca s mládežou a sociálnopatologické javy. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, OZ Pedagóg. ISBN 978-80-8083-705-1.

KREJČÍ, V., 2010. Kyberšikana. Kybernetická šikana. Olomouc : Pedagogická fakulta. ISBN 97880-254-7791-5.

Kyberšikana a její prevence – příručka pro učitele. 2009. Plzeň : Člověk v tísni, o.p.s. ISBN 978-80-86961-78-1.

LACA, S. a M. SCHAVEL, 2011. Opodstatnenosť sociálnej práce v školskom prostredí v prevencii sociálno-patologických. In Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, 366-380 s. ISBN 978-80-8132-018-7.

ONDREJKOVIČ, P. et al., 2009. Sociálna patológia. Bratislava : VEDA. ISBN 97880-224-1074-8.

PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ. J. 2008. Pedagogický slovník. Praha : Portál. ISBN 978-80-73674168.

ROGERS, V., 2011. Kyberšikana : pracovní materiály pro učitele a žáky i studenty. 1. vyd. Praha : Portál, 104s. ISBN 978-80-7367-984-2