Prieskum zrealizovan\u00fd na z\u00e1kladn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch okresu Lu\u010denec zameran\u00fd na zmapovanie ne\u017eiad\u00facich javov na z\u00e1kladn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch. <\/p>\n
Realiz\u00e1tori:
\nCENTRUM PEDAGOGICKO-PSYCHOLOGICK\u00c9HO PORADENSTVA A PREVENCIE V LU\u010cENCI
\nOZ Preventista \u2013 zdru\u017eenie pre bezpe\u010dnos\u0165 a prevenciu<\/p>\n
Po\u010det zapojen\u00fdch \u0161k\u00f4l: 11
\nPo\u010det zapojen\u00fdch respondentov: 1.495<\/p>\n
K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 zistenia prieskumu<\/strong> V \u0161kolskom prostred\u00ed je neust\u00e1le aktu\u00e1lnou t\u00e9mou \u2013 \u0161ikanovanie a aj vo virtu\u00e1lnej podobe, preto\u017ee deti tr\u00e1via ve\u013ea \u010dasu na internete a internet im pon\u00faka priestor na koment\u00e1re fotiek a vide\u00ed, nevhodn\u00fdm ur\u00e1\u017eliv\u00fdm sp\u00f4sobom. Medzi \u017eiakmi sa vyskytuj\u00fa aj tak\u00ed \u017eiaci, ktor\u00ed neradi chodia do \u0161koly a \u010dasto vyme\u0161k\u00e1vaj\u00fa a robia v\u0161etko preto, aby nemuseli chodi\u0165 do \u0161koly. Viac ako polovica respondentov chod\u00ed do \u0161koly pravidelne. Aktu\u00e1lnou t\u00e9mou v oblasti prevencie, ktorej je potrebn\u00e9 sa venova\u0165 v praxi je problematika leg\u00e1lnych a neleg\u00e1lnych drog. \u017diaci maj\u00fa probl\u00e9m s u\u017e\u00edvan\u00edm kofe\u00ednov\u00fdch a energetick\u00fdch n\u00e1pojov, faj\u010den\u00edm tabakov\u00fdch a elektronick\u00fdch cigariet a pit\u00edm alkoholu. Nie je mo\u017en\u00e9 nepoznamena\u0165, \u017ee \u017eiaci z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l maj\u00fa sk\u00fasenosti s neleg\u00e1lnymi drogami, ako je marihuana, koka\u00edn, hero\u00edn, pervit\u00edn a prchav\u00e9 l\u00e1tky.<\/p>\n \u017diaci naj\u010dastej\u0161ie pij\u00fa alkohol na n\u00e1v\u0161teve pri kamar\u00e1tovi, ktor\u00fd vo v\u00fdsledkoch prieskumu, je ten, kto ich prv\u00fd pon\u00fakol alkoholom. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch deti boli pon\u00faknut\u00e9 vlastn\u00fdmi rodi\u010dmi. Zvedavos\u0165 sa stala naj\u010dastej\u0161\u00edm d\u00f4vodom, ktor\u00fd \u017eiakov viedol k tomu, aby vysk\u00fa\u0161ali drogu.<\/p>\n Naj\u010dastej\u0161ie \u017eiakmi nav\u0161tevovan\u00e9 internetov\u00e9 str\u00e1nky v \u0161kole s\u00fa informa\u010dn\u00e9 a vzdel\u00e1vacie str\u00e1nky, no n\u00e1jdu sa aj \u017eiaci, ktor\u00ed po\u010das pobytu v \u0161kole si prezeraj\u00fa hudbu, filmy, hern\u00e9 str\u00e1nky, soci\u00e1lne siete, chatov\u00e9 str\u00e1nky a dokonca aj erotick\u00e9 str\u00e1nky.<\/p>\n Naj\u010dastej\u0161ie \u017eiakmi nav\u0161tevovan\u00e9 internetov\u00e9 str\u00e1nky vo vo\u013enom \u010dase s\u00fa hudobn\u00e9 str\u00e1nky a filmy.<\/p>\n \u017diaci nemaj\u00fa probl\u00e9m na soci\u00e1lnych sie\u0165ach a internetov\u00fdch port\u00e1loch zverej\u0148ova\u0165 svoje osobn\u00e9 \u00fadaje. Naj\u010dastej\u0161ie je to ich meno, priezvisko a osobn\u00e9 fotografie. Pr\u00e1ve fotografie sa st\u00e1vaj\u00fa ter\u010dom \u0161ikanovania vo virtu\u00e1lnom prostred\u00ed. Je zar\u00e1\u017eaj\u00face, \u017ee \u017eiaci tr\u00e1via ve\u013ea \u010dasu na internete, v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch je to viac, ako 4 hodiny denne. Tento fenom\u00e9n pova\u017euj\u00fa aj samotn\u00ed \u017eiaci za ich osobn\u00fd probl\u00e9m. \u010eal\u0161ie probl\u00e9my, ktor\u00e9 \u017eiaci uv\u00e1dzaj\u00fa s\u00fa probl\u00e9my so spolu\u017eiakom v triede, rodinn\u00e9 probl\u00e9my, probl\u00e9my so s\u00farodencami a rodi\u010dmi.<\/p>\n \u017diaci vo svojom vo\u013enom \u010dase naj\u010dastej\u0161ie po\u010d\u00favaj\u00fa hudbu a stret\u00e1vaj\u00fa sa s priate\u013emi, tr\u00e1via \u010das s rodinou a \u0161portuj\u00fa. Op\u00e4\u0165 sa potvrdilo, \u017ee ve\u013ek\u00e9 percento \u017eiakov tr\u00e1vi \u010das na internete.<\/p>\n Zistili sme, \u017ee \u017eiaci sa so svojimi probl\u00e9mami zd\u00f4veruj\u00fa najm\u00e4 svojim rodi\u010dom, kamar\u00e1tom a potom s\u00farodencom. V prieskume sa uk\u00e1zalo, \u017ee ve\u013ek\u00e9 percento \u017eiakov sa nezd\u00f4ver\u00ed nikomu a svoje probl\u00e9my si rie\u0161ia sami. Na ot\u00e1zku, \u010di probl\u00e9m sexu\u00e1lneho zneu\u017e\u00edvania det\u00ed sa t\u00fdka aj ich okolia, a\u017e 176 \u017eiakov odpovedalo \u00e1no, \u010do pova\u017eujeme za vysok\u00e9 \u010d\u00edslo vzh\u013eadom k tejto problematike.<\/p>\n Samotn\u00ed \u017eiaci si uvedomuj\u00fa, \u017ee by potrebovali pri rie\u0161en\u00ed svojich probl\u00e9mov sa viac rozpr\u00e1va\u0165 s odborn\u00edkmi a zlep\u0161i\u0165 komunik\u00e1ciu s u\u010dite\u013emi. Uv\u00edtali by rozhovory a stretnutia s odborn\u00edkmi, besedy, predn\u00e1\u0161ky, pr\u00e1cu s triednym kolekt\u00edvom, kde by sa ka\u017ed\u00fd zd\u00f4veril a viac triednick\u00fdch hod\u00edn.<\/p>\n
\nRealiz\u00e1cia prevencie je st\u00e1ly, aktu\u00e1lny a nevyhnutn\u00fd proces, ktor\u00fd mus\u00ed reagova\u0165 na s\u00fa\u010dasn\u00fa situ\u00e1ciu v \u0161kolskom ale aj mimo\u0161kolskom prostred\u00ed \u017eiakov. Prevent\u00edvne aktivity by mali by\u0165 realizovan\u00e9 erudovan\u00fdmi odborn\u00edkmi, ktor\u00ed sa vzdel\u00e1vaj\u00fa v aktu\u00e1lnych t\u00e9mach, nadob\u00fadaj\u00fa potrebn\u00e9 a aktu\u00e1lne inform\u00e1cie. Vzdel\u00e1vanie v oblasti prevencie je nevyhnutn\u00e9 na profesion\u00e1lne podanie aktu\u00e1lnej problematiky aby sa prevent\u00edvna aktivita nestala n\u00e1vodom, ako bra\u0165 drogy a manipulova\u0165, ale ostala profesion\u00e1lnou prevenciou. Preto odpor\u00fa\u010dame \u0161kol\u00e1m, aby dbali na erudovanos\u0165 odborn\u00edkov, ktor\u00ed vstupuj\u00fa do \u0161kolsk\u00e9ho prostredia a realizuj\u00fa prevent\u00edvne aktivity so \u017eiakmi v \u0161kol\u00e1ch.<\/p>\n
\nNaj\u010dastej\u0161ia forma \u0161ikanovania ost\u00e1va v\u00fdsmech a prez\u00fdvanie, vyhr\u00e1\u017eanie a slovn\u00e9 ur\u00e1\u017eky.<\/p>\n
\nV \u0161kolskom prostred\u00ed sa \u017eiaci stretli aj s kr\u00e1de\u017eami.<\/p>\n
\n\u017diaci poznaj\u00fa prevent\u00edvne aktivity, ktor\u00e9 sa realizuj\u00fa v \u0161kole. Z\u00fa\u010dastnili sa naj\u010dastej\u0161ie aktiv\u00edt zameran\u00fdch na drogov\u00fa prevenciu, \u0161ikanovanie a kyber\u0161ikanovanie. Za naj\u00fa\u010dinnej\u0161ie formy prevencie pova\u017euj\u00fa \u017eiaci besedy a predn\u00e1\u0161ky s odborn\u00edkmi, ale aj inform\u00e1cie z\u00edskan\u00e9 na vyu\u010dovac\u00edch hodin\u00e1ch.<\/p>\n