Lucia Hanusová, ZŠ s MŠ Diviaky nad Nitricou
Deň počítačovej bezpečnosti má prispieť k ochrane počítačov
Rozhovor spolužiakov Janka a Marienky (rozhlasová relácia)
M: Ahoj, Janko, všimla som si, že každý týždeň sa v našom rozhlasovom okienku dozvedáme, že mnohé dni v kalendári majú prívlastok aj pamätné dni.
J: Dobre sleduješ rozhlasové okienko, chválim ťa. Aj dnes je taký deň – okrem Ondreja a zvykov s tým súvisiacich – dnešný deň – 30. november – sa volá Deň počítačovej bezpečnosti.
M:To je akože čo? Mám zamknúť počítač do skrine?
J: Ále, určite nie. Tento deň má prispieť k tomu, že aj počítače potrebujú ochranu, aj informácie v nich uložené. A netýka sa len počítačov, týka sa aj mobilov, tabletov, smartfónov,… proste všetkých super nástrojov, vďaka ktorým sme stále online. Je pamätným dňom od roku 1988, kedy už vďaka internetu komunikovali medzi sebou nielen ľudia ale aj firmy, banky a tie potrebovali mať údaje o svojej činnosti chránené.
M:Počítačoví odborníci vraj poskytujú viac ako 50 spôsobov na zabezpečenie ochrany počítačov a v nich uložených údajov, obrázkov, videí, ktoré jedným slovom pomenúvame – dáta. V poslednej vete zvlášť zdôrazňujem slovo počítačoví odborníci.
J: Preto, milí žiaci a pani učiteľky, nezabudnite mať v počítači nainštalovanú ochranu programov pred vírusmi – túto úlohu však naozaj ponechajte odborníkom.
M: A nezabudnite, že počítačová bezpečnosť to je aj ochrana pred nelegálnym kopírovaním, sťahovaním údajov z internetu bez udania jeho zdroja. Sú však ešte väčšie nebezpečenstvá, ktoré hrozia: závislosť, zoznamovanie sa s neznámymi osobami, nevhodný obsah stránok, kyberšikanovanie , ako aj sťahovanie nelegálneho softvéru.
J: Áno, pani učiteľky nám na hodinách stále pripomínajú, že keď napríklad robíte nejaký projekt a pomáhate si údajmi z internetu, je vašou povinnosťou napísať autorstvo, teda stránku, z ktorej ste obrázky či texty stiahli.
M:Nechápem, prečo je to tak dôležité. Veď keď je niečo na webe, tak je to pre všetkých, no nie?
J: Veru nie. Ale to je na dlhé rozprávanie. Aby stm si vedeli predstaviť, čo to napríklad môže byť, poviem jeden príbeh, čo sa naozaj stal:
Každý deň prichádzal spolužiak, nazvime ho Mirko, k spolužiačke, nazvime ju Dorotka a vzal jej mobil z lavice. Čítal si jej smsky a pozeral si, s kým telefonovala. S postupom času začal Mirko posielať ľuďom z jej mobilu a z jej telefónneho zoznamu rôzne správy. Ak mobil nemala na lavici, tak sa jej prehraboval vo veciach, kým ho nenašiel. Ostatným spolužiakom sa to zo začiatku zdalo vtipné, ale neskôr videli, že Dorotka sa trápi, už sa tak často neusmieva, nechce sa rozprávať s ostatnými a dokonca aj zopárkrát bola dosť protivná, až tak, že jej pani učiteľky dali zápis za nevhodné správanie. Ako to dopadlo? V triede sa našli žiaci, ktorí išli za triednou pani učiteľkou a porozprávali je, prečo si myslia, že sa Dorotka tak zmenila.
Pani učiteľka sa stretla s rodičmi nespratného Mirka, s Mirkom a aj s Dorotkou. Po pohovore s nimi sa Mirko už neodváži brať mobil Dorotky a nie to ešte písať z neho smsky. Aj učitelia a spolužiaci si viac všímali, či sa to neopakuje.
M:To som nevedela, že aj toto je kyberšikana.
J: Áno, je, často robíme zlé veci akože len tak zo srandy, ale tomu, komu to robíme, to nemusí byť príjemné, práve naopak, môže byť veľmi nešťastný.
M:Počítačová bezpečnosť je vlastne veľmi nebezpečná záležitosť, keď sa nedodržuje.
J: Preto si všetci dávajte pozor, čo zdieľate na svojich sociálnych sieťach, ako sa vyjadrujete v komunikácii na nete.
M:Držíme vám palce, nech vaše osobné informácie zverejnené na webe sa nestanú pre vás osobnou hrozbou v budúcnosti.
Vyjadrite váš názor v komentároch