Prevencia kyberšikanovania a čo s tým má voľný čas mládeže

V roku 2021 sa spoločnosť ocitla v situácii, kedy už nie je relevantná otázka, či chceme v digitálnom priestore tráviť veľa času, ale ako v digitálnom priestore netráviť veľa času a pritom zostať v spojení s ostatnými bez možností fyzického kontaktu. Pandémia COVID-19 spôsobila to, že mladí ľudia, ktorým bolo nadmerné používanie digitálnych technológii vyčítané, teraz nemajú inú možnosť. Ak rodičia chcú, aby sa detí vzdelávali a ak sa detí chcú vzdelávať, musia byť on-line. V prípade, že by pandémia svet zasiahla v roku 1950, kedy internet ešte ani neexistoval, mladí ľudia by mali minimálny styk zo svojimi rovesníkmi a učiteľmi a preto môžeme digitálne technológie považovať za prínosom dnešnej doby. Ak sa však na to pozeráme z hľadiska, že sme dnes ešte v procese hľadania naozaj účinných prostriedkov ochrany mládeže pred nežiadúcimi dôsledkami (nadmerného) používania digitálnych technológií, v tom prípade je aktuálna situácia problémová. Napríklad štúdia, ktorú realizovala start-up organizácia L1ght od decembra 2019 do polovice 2020 potvrdila 70-percentný nárast šikanovania a tzv. hate speech-u medzi deťmi a dospievajúcimi na sociálnych sieťach a diskusných fórach v digitálnom prostredí, ako aj 40-percentný nárast neznášanlivého obsahu na herných platformách a tiež  200-percentný nárast návštevnosti stránok obsahujúcich nenávistný obsah.

Zdroj: Canva.com

O tom, že je dnes nevyhnutné zavadzať mechanizmy zamerané na ochranu mládeže pred negatívnymi skúsenosťami v digitálnom priestore, svedčí aj tvorba rôznych strategických dokumentov, ako napríklad Národnej koncepcie ochrany deti v digitálnom priestore do roku 2025.

V tomto príspevku sa preto pozrieme na to, čo zo sebou prináša pohyb mladých ľudí v digitálnom priestore a čo s tým majú osoby pracujúce s mládežou. Zároveň sa pozrieme na možností a obmedzenia pri výchovnom pôsobení na mládež v digitálnom priestore a na funkciu voľného času pri prevencii kyberšikanovania.

Internet – globálny systém počítačových sietí určených na komunikáciu bol vynájdený v 60-tých rokoch 20. storočia. Svoj rozmach zažil v 90-tých rokoch a s tým bola identifikovaná nová forma šikanovania – kyberšikanovanie.  Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach definuje kyberšikanovanie ako „priamu formu šikanovania, pri ktorej ide o zneužitie informačno-komunikačných technológií (najmä telefónu, tabletu, internetu a sociálnych sietí) na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie, pričom sa často vyskytuje v spojení s inými formami šikanovania“. Napríklad v USA je jedným z prvých zaznamenaných prípadov kyberšikanovania prípad z roku 2007, kedy 13-ročná Megan Meier spáchala samovraždu po tom, čo jej susedia vytvorili falošný profil na sociálnej sieti Myspace, aby ju obťažovali. Fenomén kyberšikanovania sa ešte viac rozšíril v polovici 2000-tých rokoch, kedy sa smartfón stal nevyhnutnou výbavou každého jednotlivca. Od tohto momentu rodičia, pedagogickí a odborní zamestnanci škôl bojujú s negatívnym vplyvom digitálnych technológií na vývoj mladých ľudí, pričom dospelí sami bojujú s rovnováhou medzi používaním a obmedzením používania informačno-komunikačných technológií.

Či už ide o negatívne dopady v podobe závislosti na uvedených technológiách, alebo násilia na internete, ani jedna veková kategória nie je nedotknuteľná. Sociálne siete majú v súčasnosti milióny používateľov a siete ako Facebook, Instagram a YouTube sa presadili ako globálne fenomény. Čoraz masívnejšie využívanie verejne prístupných sociálnych sietí kyberagresormi znamená, že viditeľnosť násilnej komunikácie sa teraz dá ľahko rozšíriť na obrovské potenciálne publikum a každý príspevok sa dá opakovane zobraziť. Dôsledky pre obete môžu byť veľmi vážne a zahŕňajú nespavosť, depresiu, záchvaty paniky alebo dokonca pokusy o samovraždu (Bauman a kol., 2013).

Odborníci v spojitosti so šikanou a kyberšikanou spomínajú tzv. morálny disengagement, ktorý možno preložiť ako morálne odpojenie sa. Odborníci tento termín definujú ako kognitívny mechanizmus, na základe ktorého jednotlivec presvedčí sám seba, že správanie, ktoré je v rozpore s jeho osobnými morálnymi normami, je prijateľné (Meter, D.J., Bauman, S., 2018). Tento mechanizmus funguje na základe oslabenia prosociálnych hodnôt a empatie k inej osobe. Výskumy ukázujú, že je morálny disengagement silnejší v prípade kyberšikanovania, než pri tradičnej forme šikanovania, čo znamená, že agresor cíti ešte nižšiu mieru empatie voči obeti.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vydalo v roku 2018 správu o šikane a kyberšikane na školách. Výskumnú vzorku tvorilo 2 996 žiakov základných a stredných škôl. Celkovo sa podľa výskumu s určitou formou kybešikany stretlo 44,3 % respondentov. Výsledky výskumu ukázali, že sa dievčatá stávajú obeťami kyberšikany častejšie, než chlapci. Až 24,2 % dievčat a 15,3 % chlapcov sa podľa uvedeného výskumu stretlo s ohováraním, zosmiešňovaním či ponižovaním na sociálnych sieťach. Podľa správy z výskumu EU KIDS ONLINE za rok 2020 za Slovensko, dievčatá a mladšie deti ťažšie znášajú skúsenosť s kyberšikanovaním ako chlapci a staršie deti a dospievajúci. Výskum zároveň ukázal, že sa o skúsenostiach so šikanovaním mládež najčastejšie zverí rovesníkom (26%) a rodičom (20%). Dôležitým zistením je, že až 26 % respondentov o skúsenostiach so šikanovaním nepovie nikomu.

Ako uvádzajú K. Hollá a kol. (2017), deti sa často nechcú rodičom priznať, že sa stali obeťou kyberšikanovania a to kvôli obave, že stratia prístup k počítaču či k smartfónu. Z tohto dôvodu účinná prevencia kyberšikanovania musí zasiahnuť všetky prostredia, v ktorých sa dieťa pohybuje a to rodinné, školské a tiež prostredie, v ktorom dieťa trávi svoj voľný čas. Zodpovednosť rodičov či zákonných zástupcov dieťaťa spočíva vo vytvorení bezpečného prostredia pre dieťa, aby vedelo komunikovať svoje obavy a vnímalo, že má možnosť zdôveriť sa rodičom. Keďže dieťa väčšinu svojho času trávi v škole, škola musí mať zavedené funkčné mechanizmy ochrany deti pred násilím, či už priamo v škole alebo v digitálnom prostredí počas pobytu dieťaťa v škole. Pokiaľ ide o voľný čas dieťaťa, existuje viacero možností, ako viesť deti k budovaniu odolnosti voči nástrahám digitálneho sveta. Pracovníci s mládežou v mládežníckych organizáciách, mládežníckych kluboch a nízkoprahových zariadeniach by sa mali zamerať na vedenie mladých ľudí k zmysluplnému a efektívnemu využívaniu voľného času. Vzhľadom na to, že aktuálne mládež svoj voľný čas trávi vo veľkej miere v digitálnom prostredí, jednou z úloh pracovníkov s mládežou je naučiť ich, ako sa v digitálnom prostredí bezpečne pohybovať a ako z digitálnych technológií vyťažiť čim najviac pre ich pohodu a osobný rozvoj. Ďalšou dôležitou úlohou súvisiacou s prevenciou kyberšikanovania je rozvoj digitálnej gramotnosti mládeže. Deti a mladí ľudia sú príliš často považovaní za pokročilých používateľov digitálnych technológií, ale mnohí nemajú zvládnutú celú škálu digitálnych zručností. Prístup detí k digitálnym technológiám a skúsenosť s nimi sa líši podľa demografických alebo iných faktorov (napríklad sociálno-ekonomický status, pohlavie a sexuálna identita, etnický pôvod, náboženstvo alebo vzdelanie). Je dôležité uznať tieto rozdielnosti, aby sa zabezpečilo, že školské a mimoškolské aktivity zamerané na budovanie digitálnej gramotnosti sú šité na mieru rôznorodým potrebám detí a sú schopné podporovať najzraniteľnejších mladých ľudí. Dôležitou úlohou pracovníka s mládežou je aj viesť mladých ľudí k tolerancii voči ostatným a k rozvoju empatického cítenia. K tomu pracovník s mládežou potrebuje vybudovať s mladým človekom vzťah založený na dôvere, podpore a rešpekte. Činnosti, ktoré pritom môže vykonávať sú mentorstvo, základné poradenstvo a realizácia aktivít zameraných na rozvoj sociálnych zručností mladého človeka. Pracovník s mládežou pritom môže spolupracovať s rodičmi, či so školou, ktorú dieťa navštevuje.

Ďalším dôležitým aspektom je budovanie odolnosti voči nátlaku rovesníkov (tzv. peer pressure) zapojiť sa do antisociálneho správania, ako je napríklad kyberšikana. Pracovník s mládežou môže s mladými ľuďmi viesť diskusie o kyberšikane a jej dôsledkoch. Diskusia môže zahŕňať aj pochopenie motívov a tiež prečo je pre obete ťažké hľadať pomoc.

Na to, aby pracovníci s mládežou mohli vykonávať uvedené činnosti, potrebujú adekvátnu prípravu a dôveryhodné informácie. S nástupom pandémie ochorenia spôsobeného koronavírusom COVID-19 sa IUVENTA spojila s občianskym združením Preventista – združenie pre bezpečnosť a prevenciu, ktoré prevádzkuje portál Preventista.sk. OZ Preventista pre IUVENTU od novembra 2020 do marca 2021 zrealizovalo aktivity pre pracovníkov s mládežou v týchto témach:

  • Počítačová kriminalita
  • Manipulatívne techniky a iné riziká internetu
  • Kyberšikana a obrana proti nej 
  • Samosprávy a ich úloha v prevencii aj počítačovej kriminality 
  • Prevencia kyberšikany mládeže so znevýhodnením

Streamované webináre na facebookovej stránke IUVENTY videlo niekoľko tisíc záujemcov a seriálu 6 rozšírených webinárov spojených s diskusiou sa k 31. marcu 2021 zúčastnilo takmer 300 osôb pracujúcich s mládežou.

Veríme, že spolupráca IUVENTY s OZ Preventista bude pokračovať aj v nasledujúcom období.

Izabela Lara Kurtek, Odbor podpory práce s mládežou , IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže


BAUMAN, S., TOOMEY, R. B.,  WALKER, J. L. (2013). Associations among bullying, cyberbullying, and suicide in high school students, Journal of Adolescence, 36(2), 341-350.

http://dx.doi.org/10.1016/j.adolescence.2012.12.001

BAUMAN, S., METER, J.D. 2018. Moral Disengagement About Cyberbullying and Parental Monitoring: Effects on Traditional Bullying and Victimization via Cyberbullying Involvement. In:  Journal of Early Adolescence 2018, Vol. 38(3) 303–326

https://doi.org/10.1177%2F0272431616670752

European Commision, 2019. Flash Eurobarometer 478. How do we build a stronger, more united Europe? The views of young people. doi:10.2766/62603

https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/getsurveydetail/instruments/flash/surveyky/2224

HOLLA, K. A KOL. 2017. Prevencia kyberagresie a kyberšikanovania. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2017. 178 s. 1. vyd. ISBN:
978-80-558-1210-6.

IZRAEL, P., HOLDOŠ, J., ĎURKA, R., HASÁK, M. (2020). Správa z výskumu EU Kids Online IV na Slovensku – Slovenské deti a dospievajúci na internete. Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku. Dostupné na:

https://www.ku.sk/images/dokumenty/ff/Sprava_z_vyskumu__EU_Kids_Online_Slovensko_2018_-_2020.pdf

Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach. Dostupné na: https://www.minedu.sk/20471-sk/smernica-c-362018-k-prevencii-a-rieseniu-sikanovania-deti-a-ziakov-v-skolach-a-skolskych-zariadeniach/

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, 2018. Šikana a kyberšikana na školách. Bratislava, 2018: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. 129s. ISBN: 978-80-89016-99-0 Dostupné na: https://snslp.foxili.sk/wp-content/uploads/Sikana-a-kybersikana-na-skolach-2018.pdf

The Bark Team, 2017. The history of cyberbullying. Dostupné na: https://www.bark.us/blog/the-history-of-cyberbullying/

Návrat hore
Privacy Overview

This website uses cookies so that we can provide you with the best user experience possible. Cookie information is stored in your browser and performs functions such as recognising you when you return to our website and helping our team to understand which sections of the website you find most interesting and useful.