Ako rozpoznať (ne)priateľa na internete

V bežnom živote rozpoznávame známe osoby podľa ich vzhľadu alebo hlasu. Naopak, na identifikáciu neznámych osôb používame občianske preukazy, pasy alebo rodné čísla. V prípade virtuálneho sveta to ale tak ľahko nefunguje. Prezývka, e-mailová adresa ani profil na sociálnej sieti totiž nestačia na to, aby ste si mohli s istotou povedať, kto sedí na druhej strane. Tento problém dokonale vystihuje starý vtip, ktorý hovorí, že na internete nikto nevie, že ste pes. A presne to zneužívajú podvodníci, ktorí sa vydávajú za iné osoby.

V tomto článku vám ukážem jednoduchý trik, vďaka ktorému budete schopní rozpoznať svojho priateľa alebo kolegu v online komunikácii. Na prvý pohľad znie tento scenár možno trochu banálne. S množiacimi sa falošnými a ukradnutými účtami ho ale raz oceníte. Podvodníci totiž pri krádeži identity zabúdajú na jeden aspekt, ktorý ich prezrádza.

Všetko je vo vašich prstoch

Vytvoriť si falošný účet s ukradnutými osobnými údajmi je ľahké. Ukradnúť e-mailový účet alebo účet na sociálnej sieti je o niečo ťažšie. Tá najťažšia časť ale príde po tom, keď sa ho podvodník alebo sociálny inžinier rozhodne použiť pre nejaký nekalý účel, napríklad získanie dôverných informácií alebo intímnych fotografií. Musí sa totiž vžiť do role danej osoby a vierohodne ju napodobniť v písomnej online komunikácii. V čom je teda problém?

Spomeňte si na školské časy a hodiny slovenského jazyka, kedy ste mali napísať úvahu alebo recenziu. Či už ste písali o láske a priateľstve alebo o Starcovi a mori, vo vašom písomnom prejave sa odzrkadlila vaša slovná zásoba a to, ako ovládate pravopis a gramatiku. Niektorí používali nespisovné, slangové slová, iní nevedeli správne písať čiarky a bol tu samozrejme aj fenomén „i“ a „y“. Ak ste slovenčine nevenovali dostatok času, tieto chyby sa prejavujú vo vašich písomnostiach dodnes. Internet naviac obohatil váš jedinečný štýl písania a prejavu aj o ďalšie jedinečné vlastnosti ako napríklad používanie malých písmen na začiatku vety, zdôrazňovanie slov veľkými písmenami, preklepy, chýbajúce diakritické znamienka alebo upravené hláskovanie, tzv. leet speak (1337). Pre lepšiu predstavu uvediem dva vymyslené príklady.

Pre obchodného zástupcu, ktorý komunikuje denne po anglicky viac ako po slovensky je prirodzené, že má klávesnicu nastavenú na anglický jazyk. Neprepína ju pritom ani vtedy, keď potrebuje napísať niečo po slovensky. V drvivej väčšine jeho komunikácie po slovensky tak chýbajú dĺžne a mäkčene. Nedáva si pritom veľmi záležať ani na pravopise a gramatike a v jeho vetách sa sem-tam objaví „presvecit“ alebo „novi kolega“. Svoje správy tiež rád obohacuje o nejaké anglické výrazy, ktoré sa dostali do jadra jeho slovnej zásoby a jeho e-maily sú vždy pekne štruktúrované.

Na druhej strane je fitness tréner, ktorý často komunikuje s priateľmi cez mobil. Možno pre hrubé prsty, možno pre rýchlosť písania si však nedáva pozor na to, čo píše a jeho správy obsahujú množstvo preklepov. Namiesto medzier sa objavujú bodky a namiesto „zavolaj mi“ sa objaví „zsbokaj mi“ – ekvivalent cézarovej šifry. Typická je aj zámena významov „napadlo mi“ a „napadlo ma“, oslovovanie „bráško“, či písanie „kúskovito“, kedy 6-slovnú vetu rozdelí do troch samostatných správ po dve slová.

Buďte všímaví

Pokiaľ by sa podvodník rozhodol vytvoriť si falošný účet s menom a fotkou svojej obete, prípadne by ho niektorému z nich ukradol, pre vierohodnú impersonizáciu by si vopred musel zaistiť dostatočné množstvo kópií ich prejavov, aby sa ich naučil zreplikovať. Akákoľvek nekonzistentnosť v písaní by totiž následne rýchlo vyvolala pri komunikácii s ich známymi pochybnosti a odhalila tak celý podvod.

Z trošku iného súdka, ale predsa demonštruje význam štýlu písania pri prevzatí účtu aj prípad Rossa Ulbrichta. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, ide o zakladateľa najväčšieho darknet obchodu Silk Road, kde sa mimo iné vo veľkom obchodovalo s drogami.

Keď sa americkému ministerstvu pre vnútornú bezpečnosť podarilo zadržať moderátorku Silk Road fóra, jej účet prešiel okamžite do rúk špeciálneho agenta Jareda Der-Yeghiayana. Účet mu umožnil prehliadať tajné zákutia fóra, kam mali prístup len vyvolení, ale aj skontaktovať sa s inými vedúcimi predstaviteľmi, vrátane Ulbrichta. Cenný úlovok bolo ale treba strážiť a zamedziť odhaleniu prevzatia účtu.

„Čo nás to stálo, aby sme sa vžili do tohto účtu? Museli sme prečítať viac ako 3 000 chatov. Museli sme poznať obsah každej jednej konverzácie, s kým a kedy sa rozprávali. Počas prebiehajúcej komunikácie sme nemali čas povedať dajte mi chvíľu,“ opísal v tom čase svoju prácu Der-Yeghiayan.

Okrem toho sa musel naučiť moderátorkinu syntax, spôsob vyjadrovania, interpunkciu, štruktúru viet, slang, nadávky atď. Bežne napríklad používala veľké písmena na zdôraznenie záporu, napr. „you will NOT do this“ (to NEurobíš). Der-Yeghiayanovi sa jej prejav síce podarilo zreplikovať. Stálo ho to ale množstvo hodín strávených na fóre, po ktorých si podľa vlastných slov osvojil jej štýl písania natoľko, že ho začal používať aj on sám v osobnej komunikácii s nadriadenými.

Zrátané a podčiarknuté, písomný prejav vašich blízkych je teda niečo, čo podvodník len ťažko napodobní. Skúste si preto odteraz všímať ako vaši známi píšu, kde robia chyby, aké slová používajú… a ak vám nabudúce príde správa od vášho priateľa, v ktorej si žiada intímnu fotografiu, alebo vám príde e-mail od vášho nadriadeného, v ktorom žiada o prevod peňazí, možno sa vám vďaka tomu včas podarí odhaliť takmer dokonalý podvod.