Čo je právo duševného vlastníctva?

Právo duševného vlastníctva upravuje právne vzťahy vznikajúce z výsledkov tvorivej duševnej činnosti. Rôzne zákony obsahujú legislatívnu úpravu jednotlivých typov a predmetov duševného vlastníctva. Ide o pojem, ktorým sa súhrnne označujú práva k ideálnym objektom (nehmotným veciam). Pri podnikaní slúži právo duševného vlastníctva ako legitímny nástroj na získanie konkurenčnej výhody.

Ako môžem s duševným vlastníctvom nakladať?

Duševné vlastníctvo je výsledkom ľudského myslenia a tvorivosti. S duševným vlastníctvom možno nakladať v zásade podobne ako s iným majetkom hmotnej povahy. Pri nakladaní s duševným vlastníctvom sa však uplatňujú určité špecifiká. Udelením licencie držiteľ práva duševného vlastníctva poskytuje súhlas na jeho používanie a to za odplatu alebo bezodplatne. Licencia môže byť výlučná (výhradná) alebo nevýlučná (nevýhradná), podľa toho, či ide o exkluzívne oprávnenie alebo nie. Licencia sa udeľuje licenčnou zmluvou, ktorá musí mať písomnú formu (s výnimkou nevýhradnej licencie podľa Autorského zákona). Niektoré práva duševného vlastníctva je možné aj previesť (predať), u iných to príslušné zákony neumožňujú.

Ako sa právo duševného vlastníctva delí?

Právo duševného vlastníctva sa zvyčajne do dvoch skupín:

autorské právo a práva súvisiace s autorským právom (tie upravuje Autorský zákon)
právo priemyselného vlastníctva (legislatívna úprava je najmä v patentovom zákone, zákone o ochranných známkach, zákona o dizajnoch a tiež v niektorých predpisoch EÚ)

Čo je to autorské právo?

Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom upravujú vzťahy, ktoré vznikajú pri tvorbe a použití:

literárnych, umeleckých a vedeckých diel
umeleckých výkonov
zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov
televízneho a rozhlasového vysielania,
počítačových programov a databáz.

Čo je typickým príkladom autorského práva?

Autor románu (literárneho diela), resp. autor obrazu (umelecké dielo) má výlučné právo svoje dielo použiť a udeľovať súhlas (licenciu) na jeho použitie, napr. vyhotovením jeho rozmnoženiny (tzv. copyright), verejným rozširovaním diela či jeho spracovaním. Hovoríme tu o tzv. výhradných majetkových právach. Popri nich má autor aj tzv. výhradné osobnostné práva, medzi ktoré patrí právo byť označený ako autor, rozhodnúť o zverejnení diela, právo na nedotknuteľnosť diela. Ak autor vytvoril dielo v rámci plnenia svojich pracovných úloh, výkon výhradných majetkových práv patrí zamestnávateľovi. To platí dokonca aj v prípade, ak autor ako živnostník (freelancer) vytvoril počítačový program alebo databázu pre niekoho na objednávku.

Čo je to právo priemyselného vlastníctva?

Právo priemyselného vlastníctva je časť práva duševného vlastníctva, ktorá špecificky upravuje vzťahy, ktoré vznikajú pri tvorbe, ochrane a využívaní predmetov priemyselného vlastníctva. Na rozdiel od autorského práva na ochranu priemyselného vlastníctva sa vyžaduje registrácia (zápis) na príslušnom úrade, akým je Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR), Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) alebo Európsky patentový úrad (EPO).

Čo je typickým príkladom priemyselných práv?

Najčastejším typom priemyselných práv sú ochranné známky, ktoré v praxi slúžia na odlíšenie tovarov a služieb jedného podnikateľa od tovarov a služieb iného podnikateľa. Ochranné známky sa zapisujú na obdobie 10 rokov a ich platnosť môžu ich majitelia neobmedzene obnovovať (po zaplatení príslušných poplatkov). Na ochranu technologických inovácií, tzn. vynálezov, sa udeľujú patenty. Príslušný patentový úrad najprv skúma, či prihlásený vynález spĺňa všetky zákonné podmienky (celosvetová novosť, inovatívnosť, priemyselná využiteľnosť); tento proces trvá niekoľko rokov. Následne patentový úrad rozhodne o udelení patentu, ktorého platnosť majiteľ musí obnovovať každý rok (po zaplatení príslušných udržiavacích poplatkov, ktorých výška sa každý ďalší rok trvania patentu zvyšuje). Jednoduchšou formou ochrany tzv. technických riešení predstavujú úžitkové vzory, ktoré patentový úrad zapíše do niekoľkých mesiacov bez toho, aby skúmal podmienky novosti, inovatívnosti či priemyselnej využiteľnosti. Ešte rýchlejšie bývajú zapísané dizajny, ktoré slúžia na ochranu inovatívneho vonkajšieho vzhľadu výrobkov.

Čo ešte patrí medzi práva duševného vlastníctva?

Medzi práva duševného vlastníctva sa často zaraďuje aj právo k obchodnému menu a právo na ochranu tzv. know-how.

Aká je hodnota duševného vlastníctva?

Hodnota duševného vlastníctva závisí od potenciálu jeho prínosu a reálnej využiteľnosti na trhu. Napr. nepoužívaná ochranná známka nemá takmer žiadnu hodnotu. Na druhej strane inovatívna technológia – i keď aktuálne nepoužívaná – môže mať významnú hodnotu, násobne prevyšujúcu hardvérové komponenty potrebné k jej realizácií. Okrem iného možno hodnotu duševného vlastníctva zvýšiť vhodnou ochranou prostredníctvom práva duševného vlastníctva. Na určenie hodnoty jednotlivých typov duševného vlastníctva sa využívajú služby znalcov.

Predpisy práva duševného vlastníctva

Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov
Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov
Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov
Zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov
Zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov
Zákon č. 146/2000 Z. z o ochrane topografií polovodičových výrobkov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(znenie nájdete na www.slov-lex.sk)