Posledné roky sa často stretávame so snahou poslancov miest a obcí, príslušníkov Mestských polícií, alebo členov školských rád presadiť inštaláciu systémov priemyselnej televízie do verejných priestorov. A žiaľ, niekedy nielen verejných. Táto snaha je zdôvodňovaná údajným pozitívnym vplyvom kamerového dohľadu na zníženie úrovne zlomyseľného konania v sledovanom priestore. Neradi komukoľvek kazíme radosť, no musíme si priznať, že zrejme nejestvujú relevantné štatistické údaje, ktoré by dôveryhodným spôsobom preukazovali, že sledovanie pomocou priemyselnej televízie naozaj znižuje zločinnosť. Ako to teda je?

Americký advokát Noam Biale, člen  programu ACLU (American Civil Liberties Union). napísal súhrnný článok „What Criminologists and Others Studying Cameras Have Found“. Článok prinášame v plnom preklade, i s krátkym komentárom.

Úvod

Počet miest a obcí, ktoré investujú peniaze daňových poplatníkov do sledovacích kamerových systémov stále rastie. Podobný trend je možné pozorovať aj u škôl, ktoré predpokladajú, že inštaláciou kamier znížia „záškolácke“ spôsoby svojich žiakov. A starostovia mnohých miest a obcí, spolu s náčelníkmi Mestských polícií, si priemyselnú televíziu osvojili priam ako politický program. Ale len málo z nich podrobne skúma náklady a prínosy týchto investícií, rovnako ako ani nevytvárajú mechanizmy pre porovnanie týchto nákladov a prínosov v priebehu času. Jestvuje niekoľko výskumov, ktorých snahou bolo vedecky vyhodnotiť správanie sa sledovaných osôb v priestoroch, ktoré sú pod dohľadom kamier. Nižšie uvádzaný súhrn naznačuje, že sledovanie pomocou videa nemá žiaden štatisticky významnejší vplyv na mieru kriminality.

Na začiatok si ujasnime názvoslovie. Diaľkový monitoring, ktorý je vykonávaný pomocou zosnímania živého obrazu a jeho prenosu v reálnom čase na centralizované pracovisko dohľadu a paralelne väčšinou aj na záznamové zariadenie, má v odbornej literatúre i technických normách rôzne pomenovanie. Asi najčastejšie je používaný výraz „Systém priemyselnej televízie“ (v skratke PTV, anglicky „Closed-circuit television“ – CCTV). Pre zjednodušenie sa používajú aj výrazy „kamerový záznam“, „kamerový systém“, „bezpečnostné kamery“ alebo „videodohľad“. Všetky tieto názvy sú v podstate správne.

Podľa normy STN EN 50132-7 CCTV systém môžeme definovať  ako systém obsahujúci zostavu kamier, zobrazovacie a iné zariadenia, nevyhnutné  pre prenos signálu, uchovanie záznamu a obsluhu celého systému. Základnou funkciou kamerového systému je zabezpečiť nepretržité multiplexné nahrávanie, sprostredkovanie informácii z jednotlivých videokamier do príslušného monitorovacieho centra, prípadne diaľkové ovládanie kamier, prenos poruchových a  poplachových stavov.

Niektoré subjekty sú povinné vykonávať záznam priemyselnej televízie na základe zákona. Typicky sú to napríklad banky. Tu však treba zdôrazniť, že dôvodom nie je prevencia, ale naopak – represia. Je veľkou chybou mýliť si tieto dva pojmy… Záznam kamerového systému  samozrejme môže prispieť ku získaniu dôkazov a dolapeniu páchateľov, ale tvrdenie, že kamerový systém efektívne pôsobí ako prevencia trestných činov nie je ničím iným, než fabuláciou.

Zrejme najrozsiahlejšie štúdie o video monitoringu boli vykonané vo Veľkej Británii, kde sú bezpečnostné kamery doslova všadeprítomné. Štúdie, ktoré boli zadané zo strany britského Ministerstva vnútra, dospeli k rôznym výsledkom, pokiaľ sa porovnávali jednotlivé kamerové systémy izolovaným spôsobom. Avšak najlepšie štúdie vždy kombinujú výsledky z viacerých miest sledovaných kamerami a viacerých kamerových systémov v porovnávacej, tzv. „meta-analýze“, ktorá týmto spôsobom eliminuje anomálie.

Dve hlavné meta-analýzy vykonané pre britské ministerstvo vnútra poukazujú na fakt, že kamerový systém nemá žiaden vplyv na páchanie akejkoľvek trestnej činnosti. V USA sú kamerové monitorovacie systémy viac rôznorodé, na rôznych úrovniach funkčnosti, s rôznym účelom použitia. Vzhľadom na to existuje menej nezávislých štúdií. Ale predbežné štúdie, napríklad v Kalifornii, naznačujú podobné výsledky, ako britská štúdia.

Oficiálna britská vládna správa sa opiera o vyhodnotenie výsledkov hlavných štúdií monitorovacích obrazových záznamov vykonávaných v období od roku 2000 do roku 2008. Skúma kľúčové meta-analýzy z Veľkej Británie, sumarizuje hlavné problémy pri určovaní dopadu video dohľadu na zločinnosť a popisuje predbežné štúdie vykonané v USA. Závery týchto štúdií by mali byť prinajmenšom súčasťou diskusií o inštalácii systémov priemyselných televízií.

Úskalia analýzy kamerových sledovacích systémov

Meranie a hodnotenie účinnosti verejného kamerového systému je zložitá vec ,, pretože vždy sa nájde množstvo faktorov, ktorými sa dá, mnohokrát i subjektívne, vysvetliť nárast, alebo pokles kriminality. Ak chceme poukázať jednoducho na nárast, alebo pokles počtu hlásení o prípadoch kriminálnej činnosti v oblasti sledovanej príslušnou kamerou, je potrebné vziať do úvahy aj všeobecné trendy trestnej činnosti, hlásenia o prípadoch, rozmiestnenie policajných jednotiek, osvetlenie, ale najmä – to najdôležitejšie – potenciálny presun trestnej, nezákonnej, zlomyseľnej činnosti do oblastí, ktoré pod dohľadom kamier nie sú.

Konkrétne niekoľko faktorov, ktoré skresľujú, alebo spôsobujú komplikácie pri posudzovaní účinnosti systémov priemyselnej televízie:

Odsun – odsunutie nekalej činnosti komplikuje pokusy o meranie vplyvu monitoringu na úroveň kriminality, pretože to znamená, že porovnávacia oblasť by nesmela byť bezprostredne vedľa oblasti záberu kamery. Napríklad pri pohľade na jednu štvrť sídliska a porovnanie počtu lúpežných prepadov v jednotlivých zónach tejto štvrte by sa mohol niekto oprávnene domnievať, že ak počet prepadov v susedstve sledovanej oblasti narastie, pričom priamo v sledovanej oblasti poklesne, bol kamerový systém účinný a prispel ku zníženiu počtu prepadov. Avšak rovnako by sa dalo logicky tvrdiť, že umiestnenie kamier na určité budovy v skutočnosti iba odsunulo prepady do okolitých oblastí, no celkovú úroveň kriminality neznížilo. Záleží skutočne iba na uhle pohľadu, nie na údajoch. V konečnom výsledku môže byť mimoriadne ťažké, akýkoľvek odsun vôbec preukázať.

Skreslenie premenných – bolo by nepresné porovnávať efektivitu kamerových záznamov z konkrétnych miest zjednocujúcim pohľadom. Napríklad, uzatvorené priestory, ako sú parkoviská, majú tendenciu prinášať lepšie výsledky, ako vonkajšie priestory. Okrem toho ďalšie faktory, ako je zvýšená policajná prítomnosť a lepšie svetelné podmienky v sledovanom priestore, sťažujú hodnotenie účinnosti opatrení. V mnohých analýzach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú, že dokazujú efektivitu kamerových systémov, nie je jasné, či mali pozitívny vplyv kamery súčasne s lepším osvetlením, alebo či už samotné lepšie osvetlenie mohlo spôsobiť zlepšenie stavu. Analýzy sa líšia v závislosti na tom, do akej miery berú do úvahy skresľujúce prvky.

S ohľadom na tieto problémy nemôžu byť jednotlivé izolované štúdie považované za spoľahlivé. V hodnotení výhod sledovania kamerami je dôležité pozerať sa vždy na súhrnné trendy niekoľkých rôznych štúdií paralelne a klásť zvláštny dôraz najmä na tie analýzy, ktoré boli vytvorené dôslednými a dôveryhodnými autormi. Z toho dôvodu považuje Ministerstvo vnútra Veľkej Británie tzv. meta-analýzu za najlepší z dostupných nástrojov na skúmanie účinnosti bezpečnostných kamier.

Meta-analýzy sledovacích systémov vo Veľkej Británii

Účinnosť verejného kamerového sledovania, ako nástroja proti kriminalite, bola v poslednom desaťročí analyzovaná v mnohých štúdiách. Väčšina výskumov bola vykonávaná vo Veľkej  Británii, ktorá sa, viac než ktorákoľvek iná krajina, vyrovnala s rozšírenou praxou používania bezpečnostných kamier. Verejná sieť sledovacích kamier je najrozsiahlejšia na svete (i keď Čína Veľkú Britániu rýchlo dobieha). Počet sledovacích kamier v Anglicku a Walese sa zvýšil zo 100 ks v roku 1990 na 40 000 v roku 2002. V súčasnosti presahuje počet kamier 4,2 miliónov kusov, čo znamená, že 1 kamera pripadá na 14 osôb. Centrum Londýna je obklopené „oceľovým prstencom“ sieťového kamerového monitorovacieho systému, ktorý má umožniť dodržiavanie zákonov sledovaním osôb, pohybujúcich sa po meste, vyhodnocovať vzorky správania a okamžite reagovať na identifikované hrozby.

Iba v roku 1990 minulo britské ministerstvo vnútra 78% rozpočtu vyhradeného na trestné konania na sledovacie kamery a odhaduje sa, že celkovo minulo viac než 500 miliónov libier v rokoch 1995 až 2005.

Ministerstvo vnútra zadalo niekoľko kľúčových štúdií o účinnosti týchto systémov v celej Británii pomocou meta-analýzy, ktorá kombinuje výsledky štúdií s podobnými hypotézami a porovnateľnými metodickými kritériami. To je veľmi dôležité, pretože týmto spôsobom sa odstránia anomálie. Napríklad, obdobie po inštalácii jedného monitorovacieho systému sa môže zhodovať s obdobím prudkého  poklesu kriminality, ale bez porovnania s inými scenármi nemôžeme vedieť, či inštalácia bola skutočne príčinou poklesu (bližšie vysvetlenie merania efektivity z jednotlivých štúdií je v inej časti článku). Meta-analýza môže poskytnúť jasnejší zmysel vplyvu kamier zahrnutím rôznych štúdií a spriemerovaním ich výsledku.

Jednotlivé štúdie poukazujú na mierne úspechy v niektorých mestách, väčšinou na parkoviskách a len pre niektoré typy trestných činov, obvykle však len v kriminalite v oblasti motorových vozidiel. Tak či onak väčšina štúdií nepreukazuje žiaden vplyv na celkovú trestnú činnosť a keď sa prepojí v meta-analýze, tak sa ukazuje, že kamerový systém nemá vôbec žiaden štatisticky významný vplyv na kriminalitu.

Štúdie ministerstva vnútra z roku 2002

V prvej štúdii ministerstva vnútra Veľkej Británie (UK Home Office) z augusta 2002 Brandon C. Welsh a David P. Farrington preskúmali 22 štúdií bezpečnostných kamerových systémov (ako vo Veľkej Británii, tak aj v USA).

Welsh a Farrington začali so 46 štúdiami, ktoré sa na základe kritérií pre zaradenie do meta-analýzy nakoniec zúžili na počet 18. Takmer polovica z 18 štúdií ukazovala na zníženie kriminality v sledovanej oblasti, asi štvrtina ukázala nárast kriminality a ostatné štúdie nevykazovali žiadny výsledok. Welsh a Farrington potom vytvorili meta-analýzu zahrnutých štúdií stanovením koeficientu pre každú štúdiu a potom kombináciou týchto koeficientov. Koeficient je číselné vyjadrenie čistého efektu na zákrok, vypočítané na základe porovnania výsledkov v experimentálnej oblasti s kontrolnou. Koeficient 1 hovorí, že neexistuje žiaden rozdiel v miere kriminality medzi experimentálnou (sledovanou) oblasťou a kontrolnou. Koeficient väčší než 1 ukazuje, že v oblastiach s kamerami dochádza k menšej zločinnosti, než v kontrolovaných oblastiach. A koeficient menší než 1 ukazuje, že v oblasti s kamerami sa vyskytuje viac kriminality, než v kontrolnej.

Keď Welsh a Farrington skombinovali koeficienty všetkých 18 štúdií zahrnutých do meta-analýzy, zistili, že priemer bol len o niečo málo vyšší ako 1, čo poukazuje na veľmi malý dopad na trestnú činnosť. Keď sa to porovná z bežnou odchýlkou, vyzerá byť tento vplyv štatisticky nevýznamným. Oblasti s kamerami nefungujú lepšie, než oblasti bez nich.

Za zmienku stojí, že vo dvoch zahrnutých oblastiach, kde kamery boli jediným použitým opatrením, bez zvýšenia prítomnosti polície, zlepšenia osvetlenia a pod., kamery nepreukázali žiaden účinok na kriminalitu v jednom z prípadov. A v druhom došlo dokonca ku zvýšeniu úrovne kriminality. Päť z jedenástich štúdií, ktoré vykázali zníženie kriminality, bolo zameraných na kamerové systémy umiestené na uzatvorených parkoviskách. Tieto štúdie vykazujú celkový koeficient 1,7, avšak súčasťou boli aj iné opatrenia, ako napr. lepšie osvetlenie, oplotenie, oznámenie o umiestení kamerového systému a navýšenie bezpečnostného personálu. To naznačuje, že kamery môžu byť efektívne použité v  špecifických prostrediach ale iba v kombinácii s ďalšími preventívnymi opatreniami.

Štúdia ministerstva vnútra z roku 2005

Kriminalisti Martin Gill a Angela Spriggs zverejnili komplexnú analýzu štrnástich jednotlivých miest vo Veľkej Británii pre ministerstvo vnútra v roku 2005, ktorá zistila, opäť pomocou meta-analýzy, že kamery nemali „žiadny celkový vplyv“ na mieru kriminality.

Gill a Spriggsová dospeli k záveru, že len jedna z trinástich lokalít vykázala štatisticky významné zníženie kriminality. Jedna lokalita bola vylúčená za nesplnenie štatistických kritérií. Táto vykázala zníženie omnoho vyššie, než ostatné, s koeficientom 1,38, čo je zníženie len o niečo menšie než 40% a bola to zároveň lokalita s najdrahším kamerovým systémom, za viac než 3 milióny libier. Tato oblasť je tiež ovplyvnená ďalšími vedľajšími opatreniami, vrátane zlepšenia oplotenia a zlepšenia bezpečnosti, aj keď tieto boli realizované v dobe, keď bol kamerový systém už plne nainštalovaný a preto nemajú skresľujúci vplyv na výsledok.

I keď analýza Gilla a Spriggsovej zistila, že „kamerové systémy nemali žiaden podstatný vplyv na kriminalitu,“ štúdia vykazuje celkovo lepšie výsledky pre kriminalitu v oblasti motorových vozidiel v siedmych lokalitách. Násilné trestné činy sa líšia. V štyroch mestských centrách zahrnutých do štúdie vzrástlo násilie na osobách na troch miestach. Gill a Spriggsová predpokladajú, že tieto zločiny môžu byť impulzívne a často pod vplyvom alkoholu. Priznávajú tiež, že minimálne v jednom prípade mohlo dôjsť k redukcii kriminality u motorových vozidiel jednoducho preto, že sa znížil počet automobilov na ulici. Navyše lúpeže a iná majetková trestná činnosť, ktoré v jednom prípade vykázali zníženie, sa zároveň zvýšili posunom do oblastí priľahlých ku sledovanej oblasti.

Gill a Spriggsová okrem toho zistili, že strach z toho, že sa človek stane obeťou trestného činu, sa pred inštaláciou a po inštalácii kamier významne nezmenil, aj keď 69 – 96 % opýtaných osôb v 14 oblastiach priaznivo reagovalo na plány na inštaláciu kamerových systémov.

Štúdie v USA poukazujú na zanedbateľný pozitívny dopad

V Spojených štátoch bol vykonaný menší počet štúdií kamerového sledovania, pretože kamery sú osadené nesystematicky a nevykonáva sa rozsiahle sieťovanie, i keď Chicago a New York tento proces nedávno začali. Štúdie nie sú v tomto prípade dostatočné pre vykonanie meta-analýz založených výhradne na štúdiách v USA. Napriek tomu meta-analýzy Welsha a Farringtona z roku 2002 porovnávali lokality Veľkej Británie a USA a prehodnocovali porovnania v roku 2004 v roku nasledujúcom.

Americké štúdie, ktoré spĺňajú kritériá pre meta-analýzu, vykázali všeobecne horšie výsledky než tie z Veľkej Británie a vykázali nežiaduce alebo nulové účinky na trestnú činnosť. Welsh a Farington poukázali na niekoľko kľúčových rozdielov medzi systémami Veľkej Británie a USA, ktoré by to mohli vysvetliť. Jednou z možností je rozdiel v dobe hlásenia, ktorá v štúdiách Veľkej Británie trvá všeobecne dlhšiu dobu. Aj tak je podľa Welshovej a Farringtonovej správy pravdepodobne dôležitejším faktorom to, že na kontrolných miestach v USA chýbajú na rozdiel od Veľkej Británie ďalšie vplyvy. Zatiaľ čo deväť zo štrnástich miest vo Veľkej Británii používa niekoľko rôznych opatrení súčasne, napr. lepšie osvetlenie a zvýšený počet peších hliadok, žiadne z miest v USA nepoužilo iné opatrenie, než kameru. Preto tieto štúdie poskytujú menej skreslený pohľad na vplyv kamier na mieru kriminality, než ich proťajšky vo Veľkej Británii a ukazujú, že kamery samy o sebe nemajú prakticky žiadny vplyv na kriminalitu.

Nasledujú dve predbežné nezávislé štúdie systému malého rozsahu, obe z Kalifornie, ktoré odporúčajú predbežné posúdenie vplyvu kamerového sledovania na trestnú činnosť v amerických mestách.

Predbežná štúdia Kalifornskej univerzity v Berkeley

Zdá sa, že 68 kamier San Franciska malo malý vplyv na majetkovú trestnú činnosť, ale žiadny dopad na násilné trestné činy.

Jenifer Kingová a jej kolegovia v Centre pre výskum informačných technológií v záujme spoločnosti (CITRIS) a Samuelsova univerzitná klinika v Berkeley v Kalifornii vykonávajú v súčasnej dobe štúdium vplyvu malého systému kamerového sledovania v San Francisku. V marci 2008 publikovali predbežná zistenia. Pohľadom na súhrnné štatistiky o závažnej násilnej trestnej činnosti a závažných majetkových zločinoch pred a po inštalácii kamier v štvrtiach s vysokou kriminalitou, skupina Kingovej zistila 22% pokles majetkovej trestnej činnosti v dosahu 30 m od kamier, ale žiadne štatisticky významné zmeny vo vzdialenosti 30 až 150 m. Mohlo by sa zdať, že kamery skutočne znižujú majetkovú trestnú činnosť. Lenže bez prínosu niekoľkých súhrnných štúdií v meta-analýze, nemôžeme vedieť, či je toto zníženie náhoda, alebo nie.

Pokiaľ ide o násilnú trestnú činnosť, zdalo sa, že v oblasti cca 150 m od kamier neboli zistené žiadne štatisticky významné zmeny v úrovni kriminality. Keď boli násilné trestné činy rozčlenené, ukázalo sa zníženie počtu zabití v dosahu 75 m od kamier, ale toto zníženie bolo kompenzované úplne zhodným nárastom zabití v oblasti 75 až 150 m od kamery, čo naznačuje premiestnenie.

Štúdia tiež vykonala predbežnú analýzu štatistiky trestnej činnosti 150 až 300 m od kamery, t.j. na základe dostupných informácií od polície San Franciska, mimo dosah sledovania a zistila nárast majetkovej trestnej činnosti v oblasti od 150 do 220 m od kamier.

Toto by mohlo naznačovať presun z oblastí priamo sledovaných kamerami, aj keď na zahrnutie poklesu majetkovej trestnej činnosti v oblasti 220 až 300 m od kamery je tento presun nepreukázateľný.

Za zmienku stojí fakt, že keď boli predbežné výsledky štúdie Kalifornské univerzity v Berkeley uverejnené v Kronike San Franciska, Ross Mikarimi, predseda predstavenstva Výboru verejnej bezpečnosti, reagoval na zrejmý nulový vplyv na násilnú trestnú činnosť konštatovaním, že kamery vytvárajú „psychologickú úľavu“ občanom, čo ospravedlňuje ich existenciu. Mesto medzitým vynaložilo 900 000 USD za 68 kamerových systémov a má v rozpočtu ďalších 200 000 USD na ďalších 25 kamerových systémov, ktoré sa majú zamerať na násilné aktivity gangov.

Štúdia Univerzity v Južnej Kalifornii

Predbežné štúdie kamerových systémov v Los Angeles neukazujú žiadny vplyv na kriminalitu.

Študenti oboru politiky, územného plánovania a rozvoja na Univerzite Južná Kalifornia  predali Úradu kalifornských výskumov v máji 2008 správu o účinkoch sledovania trestnej činnosti kamerami v dvoch oblastiach Los Angeles. Skupina sledovala päť zo štrnástich kamier pozdĺž bulváru Hollywood s hustou prevádzkou a šesť kamier v obytnej štvrti Jordan Downs v mestskej štvrti Watts. Štúdia konštatuje, že na rozdiel od kamerového systému San Franciska, v Los Angeles nebola analyzovaná účinnosť kamerových systémov mestom, ani inou úradnou autoritou. Môže to byť preto, že zatiaľ čo v San Francisku vznikli značné náklady na inštaláciu  a údržbu kamier, kamery v Los Angeles, vrátane tých, ktoré univerzitná skupina sledovala, boli inštalované vďaka súkromným darom (napríklad na bulvári Hollywood daroval kamery mestu filmový priemysel), alebo federálnych dotácií z programu amerického ministerstva vnútra. Ďalší dôležitý rozdiel medzi kamerovými systémami v Los Angeles a San Francisku je ten, že v Los Angeles prebieha sledovanie aktívne a v reálnom čase, oproti pasívnemu monitorovaniu v San Francisku, na základe rozhodnutia mestskej rady.

Pri pohľade na čísla v oboch lokalitách pre zistenie počtu trestnej činnosti pred a po inštalácii, rovnako, ako záznamov o zadržaných osobách, štúdia nezistila žiadny významný dopad na kriminalitu v žiadnej oblasti. Násilné trestné činnosti sa v oboch oblastiach znížili, ale zníženie bolo kompenzované celkovým zvýšením kriminality v okolí kontrolovaných oblastí (i keď v obytnej štvrti Jordan Downs skupina odhadovala, že kamery môžu hrať rolu v prevencii významného nárastu trestnej činnosti v pomere k okolitým oblastiam, keďže táto obytná štvrť bola v dobe vykonávania štúdie miestom vojny gangov). Skupina nebola schopná nájsť štatisticky významný dôkaz premiestnenia kriminality v žiadnej oblasti.

Záver

Meta-analýzy z Veľkej Británie, spolu s predbežnými zisteniami z USA, významným spôsobom poukazujú na to, že kamerové sledovanie má iba zanedbateľný, alebo žiadny pozitívny dopad na úroveň trestnej činnosti.

Originál: „What Criminologists and Others Studying Cameras Have Found“, Noam Biale, Advocacy Coordinator, ACLU Technology and Liberty Program, http://www.privacysos.org/sites/all/files/cameras_expert_findings.pdf

Preklad a komentár: Ivan Makatúra

Literatúra a odkazy

• Privacy International, “Leading Surveillance Societies in the EU and the World, 2007”; http://www.privacyinternational.org/article.shtml?cmd[347]=x-347-559597.
• Welsh, Brandon C. and Farrington, David P., “Evidence-based Crime Prevention: the Effectiveness of CCTV.” Crime Prevention and Community Safety: An International Journal 2004, 6
• Klein, Naomi, “China’s All-Seeing Eye,” Rolling Stone, 2008.
• A Report on the Surveillance Society for the Information Commissioner, September 2006. (www.ico.gov.uk).
• Norris, C and Armstrong, G. (1999), The Maximum Surveillance Society: The Rise of Closed Circuit Television, Oxford: Berg
• Norris, C. (2006) Closed Circuit Television: a review of its development and its implications for privacy, paper prepared for the Department of Home Land Security Data Privacy and Integrity Advisory Committee quarterly meeting on June 7th, in San Francisco, CA.
• Welsh, B. and Farrington, D., Crime Prevention Effects of Closed Circuit Television: A Systematic Review (2002), Home Office Research, Development and Statistics Directorate.
• Musheno, M.C. (1978) “Television surveillance and crime prevention: Evaluating an attempt to create defensible space in public housing.” Social Science Quarterly,
• Williamson, D. and McLafferty, F., (2000). “The effects of CCTV on crime in public housing: An application of GIS and spatial statistics.” Paper presented at the American Society of Criminology meeting, November 15-19, 2000, San Francisco, California.
• Gill and Spriggs, “Assessing the Impact of CCTV.” (2005) Home Office Study. I relied primarily on Chapter 3: “Does CCTV Work: Its Impact on Crime and the Fear of Crime” for this section.
• Kinzer, Stephen, “Chicago Moving to ‘Smart’ Surveillance Cameras,” New York Times, September 21, 2004.
• Buckley, Cara, “New York Plans Surveillance Veil for Downtown,” New York Times, July 9, 2007.
• Heather Knight, “Crime Cameras Not Capturing Many Crimes,” San Francisco Chronicle, March 21, 2008.
• Cameron, et al., Measuring the Effects of Video Surveillance on Crime in Los Angeles,” May 5, 2008.