K druhej debatke sme prizvali bezpečnostného profesionála, ktorého vo svete kybernetickej bezpečnosti pozná snáď každý. Marek Zeman, CiSO Tatrabanky, člen nášho OZ, tvorca myšlienky učebníc Informačnej bezpečnosti a radu ďalších projektov posúvajúcich svet cybersec na Slovensku vpred.
Zdroj obrázku: AI Microsoft Copilot Designer, 2024
Ahoj Marek
Čitateľom nášho portálu predstavovať Tvoje voľnočasové aktivity spojené s informačnou bezpečnosťou a vzdelávaním asi nie je potrebné, ale predsa len pár slov, kde začína dráha človeka ktorá ho priviedla do svete ITSec
Moje úplne prvé kroky a zameranie bolo nasmerované na analýzu dát a optimalizáciu veľkých výpočtov. Pred 25 rokmi to bolo zložité pomenovanie. Dnes by sa táto pozícia označovala ako Big data analytik. Vzhľadom na rozsah dát a výkon počítačov to nebola plnohodnotná pracovná náplň. Preto som sa venoval aj ladeniu OS a databáz. Vzhľadom na rozsah citlivých dát bola bezpečnosť ďalším krokom. Neskôr okolo roku 2015 pribudlo k bezpečnosti riadenie rizík. Dnes už sa zameriavam na bezpečnosť cloudov a umelej inteligencie a vzdelávanie informačnej bezpečnosti.
Pomerne veľkú časť svojej profesionálnej agendy venuješ vzdelávaniu informačnej bezpečnosti a školstvu. Ak by si mal niekoľkými slovami zhodnotiť reálny stav školstva v tejto téme, ako by tých pár slov znelo?
Môj názor sa dá povedať jednou vetou: stav v školstve odráža v akom stave sú ostatné časti spoločnosti. Otázku, ktorú mám na perách je, či školstvo, ako je nastavené, či má šancu pripraviť obyvateľstvo Slovenska na digitálnu dobu, ktorá prichádza. Všetci používame digitálne technológie. Digitálne sa rozšíri o umelú inteligenciu a ďalší krok je spojenie programového, digitálneho a hardvérového do jedného celku. Možno je na čase si priznať: Prichádza čas humanoidných robotov.
Ak nebudeme tieto nové veci vedieť všetci využiť pri práci, nielen vybraní jednotlivci, tak sme na najlepšej ceste byť pohltení iným systémom, kultúrou, resp. štátom.
Si autorom a spoluautorom mnohých zaujímavých odborných publikácií zameraných na témy bezpečnosti. Čo Ťa motivovalo tráviť voľný čas práve písaním kníh ako je napríklad Učebnica informačnej bezpečnosti pre stredné školy a gymnáziá?
Ja osobne sa riadim dvomi heslami. Prvé z nich pochádza z filmu Vesničko má středisková: Keď si jediný, čo môže, tak musíš! Z rovnakého dôvodu som začal písať prvú učebnicu pre informačnej bezpečnosti pre stredné školy a gymnáziá dávno pred tým, ako prišla prvá požiadavka zo škôl na knihu. Pravdou je, že je veľmi zložité vymyslieť hlavný motív kníh, teda to na čo budú zamerané. Preto skôr, ako som začal písať, som si urobil analýzu. V analýze som si odpovedal, koľko bude kníh a čomu sa budú venovať a presne som si spísal jednotlivé ciele a obsah kapitol prvej knihy.
Druhé heslo pochádza z biblie 2 Tim 4,7.“ Bonum certamen certavi, cursum consummavi, fidem servavi.“, čo robím mi musí dávať význam a zároveň dodáva silu pre ďalšiu prácu. To sú dôvody pre moje osobné nasadenie. Stále pokračujem ďalej vo vydávaní kníh, či už s podporou Preventistu alebo iných organizácií. Tak sa máte na čo tešiť.
Takéto projekty nebývajú dielom jednotlivca a je známe, že na knihách pracujete tímovo a zjavne už nejakú tú chvíľku. Ako sa Vám podarilo dať dokopy tak pracovitý tím a ako sa Tebe osobne v takom tíme pracuje?
Mali sme veľké šťastie na veľa osvietených ľudí. Ja som sa nezameriaval len na knihy informačnej bezpečnosti pre stredné školy a gymnáziá, ale aj knihy pre základné školy. Nejde len o autorov, ale aj pre ľudí, ktorí mi pomáhali pri počiatočnej analýze kníh pre základné školy. Na začiatku sme dali hlavy dokopy a urobili hacketon, ktorého výsledkom bol plán a obsah a nadväznosti jednotlivých kníh, tak aby sledovali nielen požiadavky ministerstva školstva v ISCED, ale aj požiadavky súčasnej spoločnosti a boli dostatočne hravé a vedeli nadchnúť deti aj učiteľov. Hacketon bola významné stretnutie a o ňom napíšeme samostatný článok.
Ďalšie šťastie bolo, že sme mali šťastie a oslovili jednotlivých autorov, ktorí mali záujem pracovať a neustále posúvať knihy. Časť z nich sa postupne vymieňala, lebo život prináša aj iné záujmy a stavy ako písanie kníh. Práca v takomto kolektíve je niekedy veľmi vypätá a niekedy veľmi zaujímavá a zvyčajne veselá. Mňa osobne baví byť medzi odborníkmi, ktorí pracujú na spoločnom cieli, podporujú sa a majú záujem dodávať krásne a kvalitné dielo.
Čitateľov by možno zaujímalo koľko času trvá kým autori dokážu vytvoriť takéto dielo?
Toto je ťažká otázka, náš kolektív pracoval „ako ďas“ a podarilo sa nám dodávať knihy približne každých 13 mesiacov. Takáto práca vyžaduje sebazaprenie nielen autorov, ale aj ľudí okolo nich. Zahŕňajúc extrémne sebazaprenie na strane rodiny a okolia autorov. Trinásť mesiacov je pre každého z nás naozaj vysoká rýchlosť, ktorá je dlhodobo neudržateľná. Vydanie učebnice nie je len o samotnom písaní, ale obsahuje aj ďalšie, zdĺhavé úlohy. Prvou je úprava na jeden, spoločný jazyk, aby čitateľov nevyrušoval rozličný spôsob písania jednotlivých kapitol. Druhou je príprava knihy na tlač a nekonečné, opakované kontrolné čítanie a treťou je samotná tlač knihy. Tieto tri kroky trvajú 4-5 mesiacov, ktoré musíme odpočítať od našej rýchlosti vydania, ktoré sme držali okolo 13 mesiacov. A to celé je zarámované tým, že ku každej učebnici sme pridali ešte samostatnú knihu metodiky pre učiteľov. Vlastne sme vydávali knihy dve a to je podľa mňa veľmi úctyhodná rýchlosť.
Čo by si zaželal čitateľom tohto rozhovoru ako takú virtuálnu bodku na záver.
Ja osobne by som čitateľom želal veľa vytrvalosti v nadchádzajúcom období, pretože rýchlosť digitalizácie je nevídaná. To, čo sme včera mali v hlave ako myšlienku a čítali v scifi knižkách, dnes už používa každý a zajtra to bude technológia, ktorá bude stará a nahradí ju niečo lepšie. Táto rýchlosť je už tu! Pripomeňme si rýchlosť pomocou rozvoja telefónu. Najprv sme mali 100 rokov telefón pripojený drôtom k stene. A od prelomu tisícročia sme sa dostali od prenosného telefonovania k malým počítačom v ruke, ktoré sú rovnako kvalitné alebo lepšie ako stolné počítače.
Naša jediná cesta na zvládanie pokroku je v neustálom skúšaní nových technológií a v učení sa. Držme si palce, že aj s pomocou našich kníh všetko zvládneme.
Ďakujeme za rozhovor
Vyjadrite váš názor v komentároch