Manipulatívne podvody

Denne virtuálnym i fyzickým svetom prebehnú rôzne typy manipulatívnych podvodov, kedy sa útočníci snažia potenciálnu obeť počas vzájomnej komunikácie zmanipulovať tak, aby bola ochotná spolupracovať a vykonala to čo od nej útočník očakáva (teda nasledovala jeho pokyny).

Zámerom útočníka býva obvykle dosiahnuť aby potenciálna obeť niečo vykonala, niečo poskytla ako napríklad:

Jedným z útočníkmi často zaužívaným princípom (motívom) je princíp autority. Tento princíp vychádza z predpokladu, že každý človek má rešpekt voči autoritám (osobám alebo inštitúciám) a je náchylnejší považovať informácie získané v spojení s autoritou vážnejšie.

Preto obsah svojej komunikácie voči potenciálnej obeti útočníci často spájajú práve s deklaráciou autority – napríklad s použitím loga, identifikačných informácií v komunikácií, či predstavením sa v mene „niekoho“ pri telefonickom podvodnom kontakte.

Prípadov zneužitia autority pre podobné podvodné konania aj u nás máme mnoho, napríklad:

• Polícia Slovenskej republiky, EUROPOL, INTERPOL – podvodné volania (emailová komunikácia) so zámerom vyvolať dojem, že ste vyšetrovaný z dôvodu spáchania trestného čin
• Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky – podvodné emailové správy vyvolávajúce dojem, že je možnosť vrátenia častí zaplatenej dane
• Sociálna poisťovňa – podvodná komunikácia (emailová aj osobná) s príbehom poskytovania sociálnej pomoci
• Slovenská pošta, kuriérske spoločnosti – emailová komunikácia s motívom nedoručenej zásielky za ktorú je potrebné doplatiť poštový poplatok
• bankové inštitúcie – komunikácia snažiaca sa vytvoriť dojem, že Vám bol zablokovaný účet alebo na účte bola vykonaná nekalá operácia
• Technická podpora spoločnosti Microsoft – telefonické volania so zámerom vytvorenia dojmu technického problému a ponukou vyriešenia problému pomocou diaľkového pripojenia technika
• a rad ďalších prípadov

Vo väčšine prípadov sa jednalo o tzv.phishing, kedy útočník podvrhuje v rámci komunikácie riešenie vykreslenej problémovej situácie ponúka riešenie (alebo detailnejšiu informáciu) ukrytú pod linkom v texte e-mailovej správy. Táto však neposkytuje riešenie, ale naopak následnú komplikáciu napríklad vo forme nainštalovania infiltrácie (vírusu), ktorý môže napr.zašifrovať dáta na používateľskom disku a následne požadovať zaplatenie poplatku (výkupného) za dešifrovanie.

Často býva motív autority podvodníkmi umocnený ešte ďalšími témami, ktorými sa pokúšajú zvýšiť dôveryhodnosť a naliehavosť informácie zaslanej potenciálnej obeti – takými môžu byť napríklad:

• obava z dôsledkov konania/ nekonania
• strach z problémov
• strach o svojich blízkych alebo o svoj majetok (úspory)
• snaha o bezpracný príjem (ponuka bezpracného zárobku, dedičstvo, finančný dar neznámeho darcu)
• zvedavosť
• ochota nezištne pomáhať ľuďom v núdzi či nepredvídateľnej životnej situácii
• vyhľadávanie neviazanej až intímnej komunikácie

V tomto smere je nutné podotknúť, že kreativita útočníkov je nepredstaviteľná a pre svoje nekalé aktivity dokážu využiť rôzne motívy, námety a dokonca môžeme konštatovať, že reagujú na aktuálnu spoločenskú či politickú situáciu.

Uveďme niekoľko konkrétnych a aktuálnych príkladov komunikácie zachytených na Slovensku. Je to len zlomok skutočných prípadov, rôzne variácie a prevedenia sú v počte desiatok identifikované každý deň.

Volanie z rôznych čísiel s mystifikáciou volajúceho ako pracovníka PZ SR a príbehom o Vašom trestnom stíhaní		E-mailová správa s mystifikáciou, že ide o správu od Europol a príbehom o Vašich nekalých aktivitách
Komunikácia vyvolávajúca dojem zablokovania účtu v banke		Komunikácia vyvolávajúca dojem zablokovania účtu v banke

Príklady zneužitia mena Slovenskej pošty – zásielka čakajúca na doručenie s nutnosťou zaplatenia poplatku za spracovanie