Simona Talarčíková
Evanjelické gymnázium Juraja Tranovského Liptovský Mikuláš
Už od začiatku štúdia na strednej škole sa mnohí študenti vrátane mňa začali stretávať s pojmom ,,informačná bezpečnosť“. Avšak stále niektorým z nás robí celkom problém vysvetliť, čo to informačná bezpečnosť je a čo všetko zahŕňa.
V úplnej podstate by sme mali zahrnúť aj fakt, že ľudstvo stále napreduje, a že informačná bezpečnosť nadobudla výrazne odlišný význam ako napríklad pred 2 400 rokmi. Túto záležitosť patrične ovplyvnilo vynájdenie a spustenie internetu, ktorý nám ponúka v jednej chvíli mnoho informácií za vskutku rýchly čas. Už len keď sa na to pozrieme viac širokospektrálne, tak starí rodičia dnešných stredoškolákov nemali túto možnosť. Určite by sa nedalo povedať, že by nemali žiaden zdroj informácií, keďže stále existovali a existujú knižnice. A teda zdroje informácií = knihy. Pri hlbšom porozumení a zamyslení môžeme s istotou povedať, že už vtedy sa jednoznačne dalo hovoriť o určitej informačnej bezpečnosti. Napokon o úplnom počiatku môžeme počuť už od známeho starogréckeho filozofa Sokrata, ktorý sa určitým spôsobom upriamil aj na túto problematiku. Avšak niektoré z jeho výrokov sa dajú vyvrátiť ako napríklad tento: ,,Kto pozná dobro, koná iba dobro, pretože nikto nerobí dobrovoľne zlé veci“. Túto jeho myšlienku môžeme vyjadriť jedným pojmom, a to etickým intelektualizmom. Ak sa na to ale pozrieme z iného pohľadu, a to takého, že keď jeden človek dokáže šíriť a konať zlo dobrovoľne, tak prečo potom mnohí ľudia nemôžu robiť to samé? Potom pri ďalšom hlbšom zamyslení je potrebné si klásť otázky typu: ,,Teda ak sú ľudia naozaj takíto, je teda potrebná aj ochrana, že ?“ Odpoveďou je jednoznačné rázne áno, a to hlavne preto, lebo by mohlo dôjsť k porušeniu základných práv človeka.
Pomaly sa teda dostávame ku koreňu, prečo teda existuje niečo ako informačná bezpečnosť. V prvom rade určite preto, aby nás chránila od nepravdivých informácií, takzvaných hoaxov, ktoré sú nanešťastie v dnešnej dobe veľmi bežné. Čo určite treba dodať, že sú aj veľmi nebezpečné, keďže práve „vďaka“ nim sú ľudia presvedčení o nepravdivej informácií, čo môže viesť ku viac ako len konfliktu záujmov. Potom sa dostávame k ďalšej veľmi dôležitej časti, a to tej, že ako vlastne máme chápať informačnej bezpečnosti, keď o nej nič nevieme. Určite vám ako prvé napadne: ,,Veď vyhľadať na internete, nie ?“. Avšak čo keď aj tam natrafíte na nejaký hoax, nepravdivú informáciu a už máte skreslenú predstavu o tejto vysoko dôležitej záležitosti. V takejto chvíli by teda bolo úplne najvhodnejšie, aby ste dostali informácie z dôveryhodného zdroja.
V mojom prípade môžem povedať, že u mňa zohrali veľkú rolu dve záležitosti. Prvou z nich bola moja škola, konkrétne hodiny informatiky, kde nám pani profesorka otvorene a podrobne porozprávala o rizikách šírení nepravdivých informácií a taktiež nám dala do pozornosti stránku preventista.sk. Tiež by som ešte rada dala do pozornosti fakt, že práve v škole som sa dozvedela viac o tejto problematike a úprimne povedané bola to pre mňa úplná novinka, pretože predtým sme sa o takýchto témach neučili a ani o nich nediskutovali. Avšak určite by som s radosťou privítala, ak by sa naša škola zaoberala viac touto problematikou, napríklad vytvorením inšpiratívnej prednášky. Som presvedčená, že výklad od takého bývalého hackera, ktorý začal pomáhať polícií by mohol priviesť študentom viac do pozornosti tento problém. A to až do takej miery, že by sa táto tematika začala viac riešiť medzi mladými ľuďmi. Druhou záležitosťou, ktorá mi nesmierne pomohla pri mojom procese chápania informačnej bezpečnosti, bol dokument s názvom „Social Dilemma“ na Netflixe, ktorý ponúka hlbšie porozumenie šíreniu hoaxov na sociálnych sieťach a perfektne vysvetľuje túto problematiku cez zamestnancov, ktorí pracovali pre obrovské firmy ako Google, Facebook alebo Instagram.
Ďalším veľmi dôležitým pojmom sú „citlivé údaje“. A čo vlastne sú citlivé údaje? Dalo by sa povedať, že sú to jednoducho príliš osobné záležitosti, s ktorými by sme sa rozhodne nemali chváliť na internete, a teda vonkoncom nie na sociálnych sieťach. Veľmi bežným citlivým údajom môžu byť napríklad takzvaní ochrancovia vstupu alebo dverí do nášho súkromia, naše heslá. Avšak nenechajme sa pomýliť. Citlivým údajom môže byť aj pomaly každá druhá fotka z vášho mobilu. Ide o to, že na sociálnych sieťach sa k informáciám (taktiež fotkám) môže dostať prakticky hocikto, čo ich robí ešte viac nebezpečnými. Rozhodne by sme taktiež nemali len tak hocikomu prezrádzať naše prihlasovacie údaje, heslá a podobne, pretože práve takýmto počinom sa porušia princípy informačnej bezpečnosti a naše údaje sa môžu veľmi ľahko zneužiť. Práve pre všetky spomenuté dôvody je neskutočne dôležité vždy si poriadne premyslieť, čo máme v pláne „postnúť“ a hlavne klásť si pri tom otázky typu: „Aké sú riziká postnutia (napr. určitej fotky)? Nedávam práve kľúč od dverí zlodejom postnutím fotky z dovolenky? Uvedomujem si, že keď niečo dám na internet a vymažem to, nie je to v skutočnosti vymazané? A podobne.“
Keď už teda vieme aká je informačná bezpečnosť dôležitá, ako zabránime šíreniu takýchto správ? Najjednoduchším krokom je to, aby sme my sami nerozširovali takéto informácie. Preto je veľmi dôležité overovanie informácií a samozrejme využívanie dôveryhodných médií. Práve takýmito maličkosťami môžeme aspoň čiastočne zamedziť šíreniu falošných správ a vylepšiť úroveň informačnej bezpečnosti v našej krajine.
Zdroje :
https://preventista.sk/info/co-je-informacna-bezpecnost-alebo-mylil-sa-azda-sokrates/ https://cs.wikipedia.org/wiki/Informa%C4%8Dn%C3%AD_bezpe%C4%8Dnost
Vyjadrite váš názor v komentároch