Stretáva sa týmito javmi aj naša mládež? Je výhradne úlohou školy pomáhať im orientovať sa, spoznávať úskalia využívania moderných technológií alebo je to len mýtus ignorujúci úlohu rodiča v prevencii? Kedy začať? Pomerne časté otázky ku ktorým zaujímavý pohľad priniesli dva celoslovenské prieskumy realizované v roku 2011 „Prieskum miery zabezpečenia počítačových učební na školách Slovenskej republiky EDU 2011“ zameraný na sektor základných a stredných škôl a prieskum „Samospráva 2011“ zameraný na slovenské samosprávy.
V rámci otázky „Stáva sa často, že sa študenti snažia navštíviť stránky s nevhodným obsahom“ respondenti z oboch typov škôl potvrdzujú reálny trend u mládeže navštevovať web-stránky obsahujúce nevhodný obsah, pričom štvrtina respondentov uviedla že ich škola nemá žiadny prehľad v tom aké stránky deti navštevujú a s akým obsahom sa stretávajú.
Z viacerých tém prieskumu, ale aj z vlastných skúseností v rámci preventívnych aktivít môžem potvrdiť, že téma IT bezpečnosti je pre školy všetkých stupňov relatívne novou a vážnou výzvou s ktorou majú snahu sa popasovať, nie je to však tak ľahké ako by sa na prvý pohľad zdalo. Istý pohľad na možné smerovanie prevencie aj v tejto oblasti priniesol už spomínaný prieskum v slovenskej samospráve, kde sa práve v otázke podpory prevencie zo strany samospráv ukázali isté rezervy. Plánovanie a realizácia aktivít prevencie je vo väčšinovej miere ponechaná výhradne na školy. Nízke zastúpenie podporných činností voči školám pre tieto aktivity vytvára priestor na diskusiu o vhodnej forme spolupráce samosprávy, škôl, ďalších zainteresovaných inštitúcií a odborníkov venujúcich sa prevencii na regionálnej úrovni.
Nezastupiteľnú úlohu v otázke predchádzania rizikám má aj rodinné prostredie v ktorom prichádzajú do styku často už v predškolskom veku, avšak práve tu sa prejavuje jeden z najzávažnejších problémov – priepastný rozdiel „počítačovej gramotnosti“ medzi rodičmi a deťmi. Zatiaľ čo deti berú počítače, softvér, internet, sociálne siete a ďalšie formy komunikácie ako samozrejmosť, mnoho rodičov sa s týmto fenoménom doby ešte len nesmelo oboznamuje a teda logicky má problém identifikovať kade upriamiť svoju pozornosť. Na škodu veci možno je aj to, že za posledné 2-3 roky sa problematika osvety o nebezpečenstvách spojené s využívaním internetových technológii vo vzťahu k „laickej“ verejnosti a najmä školskej mládeže zjednodušuje na otázku kyberšikany a zverejňovania osobných údajov na sociálnych sieťach. Počítačová (kybernetická) kriminalita a s ňou spájaná „internetová kriminalita“ je ďaleko rozsiahlejšia téma, zahŕňajúca v sebe široké spektrum potenciálnych rizikových faktorov, ktorým je vystavený každý kto prichádza do styku s počítačom a internetom.
Nemenej dôležitou a vôbec nie marginálnou je tiež otázka kedy začať „výchovou“ k zodpovednému správaniu su a osvojeniu si elementárnych návykov v oblasti bezpečného správania na pri využívaní internetových technológií. V rámci diskusií vedených prostredníctvom diskusných fór zameraných na problematiku prevencie odznel pri téme kedy začať s oboznamovaním detí s otázkami bezpečnosti zaujímavý a výstižný názor, ktorý asi ani nie je potrebné širšie rozoberať „Odpoveď je jednoduchá: treba začať vtedy, keď sa deti začínajú interaktívne stretávať s výpočtovou technikou… A zabudnime na skreslený názor že vstupno-výstupnými zariadeniami môžu byť výhradne klávesnica so znakovou sadou a obrazovka… Ergo: interaktívne využitie IKT nie je podmienené znalosťou písma…“
Rizík s ktorými sa stretávame pri práci s počítačom a pri využívaní širokého spektra služieb internetového pripojenia nie je málo. Pritom je nutné uvedomiť si, že tak ako sa vyvíjajú informačné technológie, softvér a komunikačné nástroje, narastajú aj rizikové faktory. Ich poznanie, oboznamovanie sa so základnými poznatkami smerujúcimi k znižovaniu nebezpečia, že sa môžeme stať „obeťami“ týchto rizík patrí v súčasnej dobe k základnému vedomostnému vybaveniu každého kto prichádza do styku s IKT.
Na druhej strane je tu však jeden závažný problém, ktorý sa začína v širokej miere uplatňovať aj v našich končinách a tým je závislosť na počítačoch v rôznych jej formách –od patologickej závislosti na počítačových hrách až po nekontrolované využívanie internetových fór (prevažne sociálnych sietí). Rôzne prieskumy s regionálnou, celoštátnou i medzinárodnou pôsobnosťou poukazujú, že tento jav existuje a má závažné rozmery. Priemerný čas strávený za počítačom priemerného školopovinného dieťaťa sa odhaduje na viac ako 4 hodiny denného priemeru v rámci voľného času. Prieskumom sa budeme detailnejšie venovať v nasledujúcich častiach. Pritom je nutné podotknúť, že za IKT z hľadiska jeho rizikovosti v súčasnej dobe nemôžeme považovať výhradne počítač ako taký. Dominantný nástup mobilných telefónov a iných mobilných zariadení typu ipad, tablet, smartphone a rad ďalších predstavujú rovnaký rizikový prvok. V jednom z prieskumov regionálneho významu pre deti základných škôl deti identifikovali ako jeden zo svojich priznaných problémov časté SMS-kovanie.
Jaroslav Oster
Vyjadrite váš názor v komentároch