Kyberšikanovanie ako novodobá forma agresie a jeho prevencia – 1. časť

V nasledujúcom článku som spracovával problematiku kyberšikanovania ako novodobej formy agresie a jeho prevencie v prostredí základných škôl. Článok sa skladá z dvoch časti. V prvej časti článku, ktorú si predstavíme dnes,  popisujem a bližšie analyzujem kyberšikanovanie, jeho rôzne formy, prostriedky, príčiny tohto fenoménu a možné následky. Predstavujem účastníkov kyberšikanovania. Zaoberám sa charakteristikou základnej školy a postavením školského sociálneho pracovníka v nej.

Kyberšikanovanie

1. Černá (2013) uvádza, že internet a ďalšie technológie, ktoré s ním súvisia nepochybne zmenili svet. Napriek ich nesporným výhodám a pozitívnemu dopadu na kvalitu života majú aj tienistú stránku v podobe určitých rizík. Podľa autorky je kyberšikanovanie nerozlučne späté s tradičným šikanovaním, preto s ním má zhodné základné rysy a prejavy.
2. Dulovics (2013) uvádza, že kyberšikanovanie je sofistikovanejšou formou klasického šikanovania.
3. Rogers (2011) kyberšikanovanie chápe ako šikanovanie, za použitia moderných komunikačných technológií. Väčšinou ide o opakované násilné správanie v podobe urážlivých a zastrašujúcich textových správ, vytvárania webových stránok, na ktorých je obeť urážaná a ponižovaná.
4. Krejčí (2010) uvádza, že sa kyberšikanovanie prejavuje predovšetkým ponižovaním, nadávaním, urážaním, zastrašovaním, vyhrážaním, vydieraním, obťažovaním a prenasledovaním obeti.
5. Rogers (2011) uvádza nasledovné druhy kyberšikanovania:

Kyberšikanovanie ako nová forma agresie prebieha prostredníctvom komunikačných prostriedkov. V. Rogers (2011) vymedzuje tieto základné prostriedky.

Textové správy – väčšinou ide o správy s výhražným či útočným obsahom. Môžu mať opakovanú podobu. Obeť je vytrvalo pohlcovaná veľkým množstvom textových správ. Problém pri stotožňovaní agresora je v tom, že niektoré SIM karty sa dajú kúpiť „na jedno použitie“ a po použití sa môžu vymeniť. Obeť sa nedozvie, kto ju obťažuje.

Fotografie alebo videoklipy – mobilnými telefónmi sa dajú urobiť fotografie. Obeť je zachytená na fotografii alebo na videu, ktorou ju páchateľ zahanbuje a zastrašuje. Bežnou a veľmi častou formou kyberšikanovania je „happy slapping čo je nahrávanie a následné zdieľanie video záznamov  fyzických útokov.

Mobilné telefonáty – agresori svoje obete často obťažujú neustálymi a často útočnými telefonátmi, prípadne im opakovane prezváňajú a keď obeť zdvihne telefón, neodpovedajú. Prípadne svojej obeti ukradnú telefón a použijú ho k otravovaniu ďalších, čo vedie k tomu, že je daná obeť považovaná za agresora.

 E–maily – ľahkosť s akou sa dajú vytvoriť emailové účty, vedie k tomu,  že agresori môžu posielať útočné a šikanujúce e–maily, či už pod pseudonymom alebo pod cudzou identitou a agresor sa nemusí báť toho, že ju niekto odhalí.

 Chatovacia miestnosť – chatovacie miestnosti sú výborným spôsobom, ktorým môžu mladí ľudia komunikovať. Musia sa však dodržiavať bezpečnostné opatrenia. V opačnom prípade sa môžu stať prostriedkom pre zastrašovanie a vyhrážanie.

Instant messaging – na túto komunikáciu sa používa najčastejšie Skype alebo ICQ. V tomto „kyberpriestore“ komunikácia prebieha v reálnom čase, na čo sa zabúda. Diskusie sa môžu zvrhnúť do paľby útočných komentárov a môžu viesť k situáciám, kedy skupina útočí na jednotlivca.

Sociálna sieť – tieto služby umožňujú ľahké a jednoduché spojenie s ostatnými s možnosťou zdieľania fotografií a zábavy. Ak sa však na nich neuplatňujú bezpečnostné pravidlá, môžu byť zneužité k rozširovaniu klamstiev. Snaha byť populárny môže viesť dieťa k tomu, že prijme „žiadosť o priateľstvo“ aj od človeka, ktorého nepozná. Tým mu poskytne prístup k jeho osobným informáciám, čo ho môže robiť zraniteľným. Na sociálnej sieti je veľmi ľahké vytvoriť si falošný účet a kontaktovať obeť prostredníctvom falošnej identity. To umožňuje agresorovi zachovať si anonymitu a sledovať svoju obeť.

Internetové stránky – používanie internetových technológií sa dá tiež zneužiť  a to s desivými následkami. Agresori si môžu vytvoriť hanlivé blogy, alebo osobné stránky o svojich obetiach. Prostredníctvom nejakých stránok, ktoré sú poväčšine zadarmo a sú používané na legitímne účely si môžu vytvoriť internetové ankety, kde kladú veľa otázok o svojich obetiach. Takejto forme šikanovania sa nemôžu vyhnúť ani známe osobnosti a politici.

1. Krejčí (2010) za možné príčiny označuje:

• rizikové správanie používateľov komunikačných technológií, ktorí si neuvedomujú, že tým poskytujú útočníkom priestor pre kyberútok,
• rizikové správanie na internete a to zdieľanie osobných informácií, fotografií a videozáznamov,
• riziková otvorenosť a dôverčivosť vo virtuálnej komunikácii,
• riziková závislosť na komunikačných prostriedkoch – mobilných telefónoch alebo internete,
• rizikové správanie u mladých ľudí vyplývajúce z odosielania sexuálne ladených správ, vlastných obnažených fotografií alebo videozáznamov, ktoré sa označuje termínom sexting

2. Jusko (2009) uvádza, že dôsledky šikovania a kyberšikanovania sa objavujú   v rovine psychickej, fyzickej aj sociálnej. Medzi psychické dôsledky patrí deprivácia a frustrácia v uspokojovaní sociálnych a psychických potrieb. Pri pokročilejšom šikanovaní sa objavujú strach, poruchy spánku, zvýšená únavnosť a neúspech v štúdiu   i v súkromnom živote. Pri neodhalenom šikanovaní, ktoré trvá mesiace až roky dochádza k totálnemu vyčerpaniu organizmu s následkom vzniku psychosomatického ochorenia, k zvýšenému krvnému tlaku, k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. Šikanovanie má aj výrazne negatívne sociálne dopady. Dochádza k negatívnemu vzťahu (až odporu) ku škole, prípadne aj k ostatným sociálnym inštitúciám a skupinám. Zhoršuje schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty a zároveň sa redukuje schopnosť bežnej komunikácie.

Koniec 1. časti

Bc. Juraj Žiak

Juroo174@gmail.com

Bibliografia

BARNETT, R. V. a M. A. BRENNAN, 2009. Aggressors, Victims and Bystanders: Preventing Bullying in the Middle School Enviroment. Journal of Youth Development, 4 (2),1-2.

ČÁSAROVÁ, G., 2010. Školská sociálna práca v USA a na Slovensku. In Rizika socialní práce. Hradec Králové : Gaudeamus, Univerzita Hradec Králové. ISBN 97880- 7435-086-3.

ČERNÁ, A. a kol., 2013. Kyberšikana Průvodce novým fenoménem. Grada Publishing a.s. ISBN 978-80-210-6374-7.

DULOVICS, M., 2013. Kyberšikanovanie ako prejav agresie v systéme virtuálnej komunikácie a možnosti jeho prevencie. In Vychovávateľ. ISSN 0139-6919, č. 910, s. 18-21.

HOLLÁ, K., 2010. Elektronické šikanovanie – nová forma agresie. Bratislava : Iris. ISBN 978-80-89256-58-7.

HOLLÁ, K., 2013. Kyberšikana. Bratislava : IRIS. ISBN 978-80-8153-011-1.

JUSKO, P., 2009. Sociálna práca s mládežou a sociálnopatologické javy. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, OZ Pedagóg. ISBN 978-80-8083-705-1.

KREJČÍ, V., 2010. Kyberšikana. Kybernetická šikana. Olomouc : Pedagogická fakulta. ISBN 97880-254-7791-5.

Kyberšikana a její prevence – příručka pro učitele. 2009. Plzeň : Člověk v tísni, o.p.s. ISBN 978-80-86961-78-1.

LACA, S. a M. SCHAVEL, 2011. Opodstatnenosť sociálnej práce v školskom prostredí v prevencii sociálno-patologických. In Sociálna patológia a intervencia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave,  366-380 s. ISBN 978-80-8132-018-7.

ONDREJKOVIČ, P. et al.,  2009. Sociálna patológia. Bratislava : VEDA. ISBN 97880-224-1074-8.

PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ. J. 2008. Pedagogický slovník. Praha : Portál. ISBN 978-80-73674168.

ROGERS, V.,  2011. Kyberšikana : pracovní materiály pro učitele a žáky i studenty. 1. vyd. Praha : Portál,  104s. ISBN 978-80-7367-984-2