Kyberšikanovanie sa môže skončiť zápisom v registri trestov

Kyberšikanovanie sa môže skončiť zápisom v registri trestov

… ďalší zo série pripravovaných rozhovorov pre redakciu elektronického portálu LCinfo.sk, celý článok preberáme v plnom znení bez redakčných úprav


Pred dvomi týždňami sme čitateľom portálu LCinfo.sk priniesli rozhovor s predsedom OZ Preventista – združenie pre bezpečnosť a prevenciu a súdnym znalcom Jaroslavom Osterom, s ktorým sme debatovali na tému Facebook.

V druhom zo série rozhovorov vám priblížime problém, ktorý je v digitálnom svete častým javom – kyberšikanu.

Čo je kyberšikana a ako sa prejavuje?

Šikana je opakované a cielené konanie, ktorého zámerom je zosmiešňovať, ubližovať a znevažovať osobu obete. Pojem kyberšikana sa udomácnil ako termín pre pomenovanie takýchto aktivít, ktoré sú vykonávané pomocou komunikačných informačných technológií. Kyberšikana má rôzne formy od komentárov na sociálnych sieťach, cez zverejňovanie intímnych a modifikovaných fotografií, až po obťažovanie prezváňaním a výhražnými SMS správami. Vymenovať detailne všetky alternatívy, s ktorými sa v praxi môžete stretnúť, je takmer nemožné.

Dá sa určiť typ šikanujúceho?

Nie. Donedávna vládol fenomén, že šikanujúci sú väčšinou mladiství a ľudia s nižším intelektom. Vývoj však ukazuje, že je to širokospektrálna téma a je zložité vyšpecifikovať, ktorá skupina má tendenciu šikanovať.

Čo teda ľudí ku kyberšikanovaniu vedie?

Motivujúce faktory sú rôzne. Z vlastných skúseností tvrdím, že ide o kompenzáciu odborných, morálnych či ľudských nedostatkov a motivátorom môže byť aj akási forma zábavy. Ako sme spomínali v predošlom článku, konanie niektorých ľudí v digitálnom svete, aj kyberšikanujúcich, je iracionálne. Kvôli pseudoanynymite sa správajú iracionálne.

Čo ak nejde o pocit anonymity a tohto konania sa dopúšťajú pod vlastným menom?

Takých prípadov je málo. Väčšinou vystupujú pod prezývkami a vymyslenými identitami. Šikanujúci sú si obvykle vedomí toho, že ich konanie prekračuje hranice morálky a často aj zákona. Preto verejné formy šikanovania maskujú fiktívnou, vymyslenou alebo často aj „ukradnutou“ identitou.

Dá sa pred kyberšikanou brániť?

Ťažko sa vyhnúť tomu, aby sme sa stali terčom útoku niekoho, kto má dôvod a snahu „zaútočiť“. Tu je skôr dôležité, ako sa zachovať, ak už takáto situácia nastane. Opakovane tvrdím, že používatelia najmä sociálnych sietí by sa v digitálnom priestore mali chovať podľa rovnakých kritérií ako v reálnom svete. Ak sa napríklad stanete obeťou šikanovania v reštaurácii, určite sa budete snažiť vyhnúť priamemu konfliktu. Vo virtuálnom svete ľudia často konajú iracionálne a v prípade kyberšikany idú do konfliktu. Zapoja sa do diskusie, snažia sa situáciu vysvetliť alebo sa začnú vyhrážať. Všetko je zbytočné, pretože takáto aktivita zvyčajne vyústi do intezívnejšieho útoku, či dokonca môže prekročiť hranice digitálneho sveta.

Ako by sa teda mali ľudia v takom prípade správať?

Vo vzťahu k útočníkovi sa treba správať pasívne a byť aktívny v oblasti vlastnej obrany. V prípade prekročenia hraníc zákona treba podať trestné oznámenie.

Ako vieme rozlíšiť, kedy kyberšikana prekročí hranice zákona?

Kyberšikana má z môjho pohľadu tri stupne závažnosti, ale samozrejme pohľad na jej dopad je vždy individuálny. Prvým sú lacné pokusy o vtip, nad ktorými sa dá mávnuť rukou alebo ich obrátiť na humor. Druhým, vážnejším, je situácia kedy má kybešikanovanie potenciálne vážnejší obsah a môže obeti prekážať a vystavuje ju posmechu blízkeho okolia, avšak nemá závažné dopady – tu je možné využitie nástrojov sociálnych sietí, vďaka ktorým sa dá príspevok nahlásiť niekoľkými kliknutiami a dosiahnuť tým jeho odstránenie či zablokovanie profilu „útočníka“. Tretím stupňom sú prípady, kedy kyberšikana zasahuje do života a má potenciálne vážny dopad na sociálny status „obete“ – hrozí vážne poškodenie dobrého mena v okolí, strata zamestnania a podobne. V tomto prípade odporúčam podať trestné oznámenie. Prax ukazuje, že práve v takýchto prípadoch sa útočník vďaka tomu často spamätá a od konania upustí.

Jaroslav Oster. FOTO: Jozef Mikuš

Jaroslav Oster. FOTO: Jozef Mikuš

Čo kyberšikanujúcemu hrozí v prípade dokázania viny?

V trestnom práve je problematika istých foriem šikanovania prostredníctvom komunikačných elektronických nástrojov ošetrená v §360 Trestného zákona. Závisí od vyšetrovateľa, či skutok klasifikuje ako prečin alebo ako trestný čin.

§360a Nebezpečné prenasledovanie

Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že:

c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,

V predošlom rozhovore ste skonštatovali, že každá činnosť začína po zverejnení na internete žiť vlastný život. Na Facebooku existujú stránky, ktoré zverejňujú takéto aktivity (napríklad komentáre) aj s uvedením mena a fotografie. Dá sa to považovať za formu kyberšikany?

Je to individuálne. Dotknutý môže aj konštruktívnu debatu či oprávnenú kritiku vnímať ako kyberšikanu. V takom prípade sa dajú použiť nástroje, ktorými požiadate administrátorov Facebooku na preskúmanie a prípadné odstránenie príspevku. Problémom je, že ľudia často neuvážene zverejňujú niečo, čo vzápätí oľutujú. Aj na internete však platí, že vyslovené už nevezmete späť. Ak niečo v digitálnom svete uverejním, musí to byť niečo, čo si dokážem obhájiť.

S akými najhoršími prípadmi kyberšikany ste sa stretli?

Vo všeobecnosti ide prevažne o zverejňovanie intímnych fotografií, ktoré je častým javom najmä v školskom prostredí. Obeť niekomu poskytne intímne fotky a ten ich následne sprístupní okruhu svojich priateľov alebo dokonca zverejní. V takom prípade je iniciátorom kyberšikany vlastne neuvážené konanie obete, nakoľko práve poskytnutím veľmi dôverných osobných informácií umožnila ich následné rozšírenie. Popularita takýchto fotografií je značná, nakoľko sú často používané na stránkach bulvárneho charakteru za účelom zvyšovania návštevnosti, kde cieľom je zarábanie na takzvanej cielenej reklame (PPC).

Kto také fotografie zverejňuje?

Často ide aj o bývalých partnerov, ktorí sa chcú takýmto spôsobom pomstiť. Neuvedomujú si, že ten druhý môže utrpieť vážnejšie straty, než je zlomenie ega. Hovorím o strate zamestnania či o samovražde. V poslednej dobe sa však stále častejšie objavujú prípady, kedy „obeť“ poskytne takéto údaje neznámemu človeku v domnení, že komunikuje so známym, priateľom. Až neskôr sa preukáže, že šlo o komunikujúceho s nastrčenou identitou.

Obeťami kyberšikany sú v mnohých prípadoch deti. Ako rodič zistí, že je jeho dieťa obeťou?

Treba si všímať nezvyčajné správanie. Dieťa sa snaží zatajovať elektronickú komunikáciu, mení svoje správanie, uzatvára sa do seba a vymýšľa rôzne metódy na to, aby zabránilo prístupu dospelých k počítaču. Celkovo by však zmena správania vo vzťahu k počítaču mala byť štartérom pre rodičov, aby začali zisťovať, čo sa deje.

Zistil som, že moje dieťa je obeťou kyberšikany. Ako mám postupovať ďalej?

Objavilo sa mnoho prípadov, kedy si deti vymysleli, že ich dospelí kyberšikanujú. Základom je preto rozhovor a zmapovanie situácie. Potom treba všetko riešiť s chladnou hlavou, nikdy nie na vlastnú päsť. Je nutné vyhľadať spoluprácu so školou a v prípade rovesníkov nájsť s rodičmi kyberšikanujúceho formu spoločného postupu. Rodičia však zvyknú reagovať presne naopak. Zakážu dieťaťu prístup k počítaču a sociálnym sieťam, čím ho vylúčia z kolektívu. Druhou chybou je agresivita. Problém riešia násilne z očí do očí.

Čo by ste na záver poradili kyberšikanovaným i kyberšikanujúcim?

Netreba prepadať panike, nič nie je také vážne, ako sa na prvý pohľad zdá. Vždy sa treba nadýchnuť a zamyslieť sa nad tým, či to, čo sa stalo, má skutočne vážne dopady a či to bude populárne aj zajtra. Ak nie, nemá zmysel sa tomu venovať. Pre kyberšikanujúcich mám odkaz, aby si premysleli dosahy svojho konania. Nevinná zábavka môže skončiť ako trestný čin a štartovať do života so zápisom v trestnom registri nie je ideálne.

 

Zdroj:   http://lcinfo.sk/8846-2/

Rozhovor pre redakciu LCinfo.sk poskytol:

Jaroslav Oster, predseda správnej rady OZ Preventista – združenie pre bezpečnosť a prevenciu

 

Vyjadrite váš názor v komentároch