Nesprávajme sa v digitálnom svete inak, ako v tom reálnom

… ďalší rozhovor tentokrát pre redakciu elektronického portálu LCinfo.sk, celý článok preberáme v plnom znení bez redakčných úprav

Už dva a pol roka v Lučenci funguje občianske združenie (OZ) Preventista – združenie pre bezpečnosť a prevenciu, ktoré začiatkom februára dosiahlo ďalší významný úspech. Rada vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality ocenila združenie druhým miestom v národnom kole súťaže EUCPN (Európska sieť na predchádzanie trestnej činnosti) v oblasti prevencie počítačovej kriminality.

Členovia OZ sa zameriavajú najmä na zvyšovanie bezpečnostného povedomia študentov, pedagógov ale aj širokej laickej i odbornej verejnosti. Vydali dve publikácie, ktoré dnes už patria k odporúčanej literatúre niektorých vysokých škôl.

Počas nasledujúcich týždňov vám prinesieme zaujímavé a užitočné informácie týkajúce sa digitálneho sveta. V prvom článku sme sa s predsedom OZ Jaroslavom Osterom, ktorý spolupracuje s políciou ako súdny znalec, porozprávali na tému, ktorá sa týka väčšiny ľudí – sociálna sieť Facebook.

Facebook je v súčasnosti najrozšírenejšia a najpoužívanejšia sociálna sieť, ktorá sa pre mnohých stala centrom ich digitálneho života. Ako je to s bezpečnosťou na Facebooku?

„Väčšina sociálnych sietí, medzi nimi aj Facebook, od svojho vzniku prešla niekoľkými zásadnými zmenami. V prvej etape neboli akceptované žiadne základné princípy bezpečnosti, tie pribúdali len postupne často pod tlakom verejnej mienky. Ďalšie etapy znamenali posun k bezpečnosti postupným zavádzaním rôznych mechanizmov a princípov. Technické opatrenia ale neriešia ten najdôležitejší a najproblematickejší prvok – vlastnú zodpovednosť používateľov.“

Čo to znamená?

„Ľudia sa v digitálnom svete oproti tomu reálnemu často správajú iracionálne. Jedným z nosných atribútov tohto správania je pocit anonymity. Požívatelia cielene manipulujú a zneužívajú tento pocit. Pritom si neuvedomujú si, že anonymita na internete je len ilúzia.“

S tým súvisí jeden z najzávažnejších problémov Faceboku a iných sociálnych sietí. Zverejňovanie osobných údajov.

„Áno. Zverejňovanie osobných údajov je riziko a to najmä v prípade, ak sú informácie verejne prístupné. Tieto dáta sa môžu použiť na založenie falošného profilu za účelom uškodiť alebo manipulovať. Problémom je aj takzvané zverejňovanie zvyklostí.“

O čo ide?

„Ľudia informujú o tom, čo v danom čase robia. Ak na verejnom profile uverejním, že sa budem niekde nachádzať, je to riziko. Položme si otázku, kto reálnom svete chodí po ulici s nápisom na chrbte, že v pondelok cestuje do Chorvátska? Akákoľvek informácia, či ide o status alebo fotku, začne po uverejnení na internete žiť vlastným životom. Nedokážeme monitorovať, kto informáciu použije alebo posunie. Tí, ktorí oponujú, že informujú len uzavretý kruh priateľov si neuvedomujú, že niekto z ich priateľov môže inou cestou, napríklad prostredníctvom verejne prístupného profilu, túto informáciu rozšíriť jednoduchým oznamom „akcia padá, lebo Ďuro Veľký ide v pondelok na dovolenku do Chorvátska“. Potenciálny páchateľ tak získava informáciu, kedy bude váš byt prázdny a keď uverejníte fotografie z miesta dovolenky, má istotu, že ste mimo.“

Ako bezpečnostný konzultant ste museli riešiť aj konkrétne prípady. Čoho sa týkali najviac?

„Veľmi časté sú prípady zneužívania internetu na rôzne formy takzvanej kyberšikany. Od ohovárania v statusoch, cez úpravu fotografií, až po vyhrážanie a zverejňovanie intímnych fotografií. Treba pripomenúť, že to nie je len záležitosť mládeže. Kým problémy týkajúce sa detí často rýchlo vyšumia, vo svete dospelých som bol svedkom vážnych sociálnych dopadov ako napríklad straty zamestnania či vydierania v dôsledku zverejnenia intímnych fotografií.“

Dá sa za nebezpečný považovať aj obyčajný status na Facebooku?

„Pokiaľ ide o niečo citlivé, tak svojím spôsobom áno. Jedným z príkladov rizík je obsah statusu mladých absolventov škôl, ktorí si hľadajú prácu. Viac ako 70 percent personalistov v rôznych európskych prieskumoch priznalo, že sledujú digitálnu stopu uchádzačov o zamestnanie. Ako sa asi rozhodne personalista, keď sa pozrie na profil plný vulgarizmov, obscénností, rasistických názorov či množstva opileckých fotiek?“

Je takýto prechod do reálneho sveta bežný?

„Prepojenosť digitálneho a reálneho sveta je dnes samozrejmosťou. Stretol som sa s mnohými prípadmi, kedy ohrdnutý priateľ zverejnil intímne fotky s kontaktnými údajmi ako inzerát so sexuálnym podtónom. Výsledkom bol dennodenný útok telefonátov a SMS správ zo strany záujemcov o také služby. Predstavte si, že vám denne zavolá 30 ľudí a žiadajú od vás sexuálne služby. Obťažovanie je pritom ten lepší prípad. Akonáhle sa táto informácia dostane do blízkeho okolia, neskúsení ľudia ju môžu považovať za pravdivú. Výsledok takejto diskusie môže negatívne poznačiť súkromný život.“

V diskusiách sa ľudia zvyknú oháňať slovami „mám tvoju IP adresu a zistím, kde bývaš“. Je možné vystopovať človeka podľa IP adresy?

„Laik nemá možnosti najmä právne získať dostatočné spektrum informácií pre jednoznačnú identifikáciu, no to neznamená, že je to nemožné. Sociálne siete nechávajú priestor na slobodu slova. Ak však užívateľ prekročí hranice zákona, jedným z možných dôsledkov je likvidácia profilu. V prípade výrazného porušenia môže prevádzkovateľ siete poskytnúť súčinnosť pri vyšetrovaní a IP adresa je jeden z nosných prvkov, ktoré sa používajú pri identifikácii.“

Časťou témou v súvislosti s Facebookom je aj zhromažďovanie údajov. Mám sa ako užívateľ obávať, že moje súkromie môže niekto zneužiť?

„Modely sociálneho správania užívateľov sa používajú najmä na marketingové účely. Určite ste sa s tým už stretli. Na chalupe vás trápi stojatá voda a tak navštívite niekoľko stránok s čerpadlami. Keď potom navštívite iné stránky, začne sa vám podsúvať kontextová reklama na čerpadlá.“

Môže sa stať, že sa osobné informácie zneužijú aj na niečo iné ako marketing? V niektorých článkoch na internete sa tvrdí, že Facebook uchováva aj súkromné konverzácie.

„Väčšinou je to predmetom konšpiračných teórií, avšak čo platí dnes, nemusí platiť zajtra. Nevieme predpovedať, ako sa vyvinie využívanie dát, ktoré používatelia, podotýkam dobrovoľne, poskytli. Prevádzkovatelia sociálnych sietí majú tendenciu hľadať kompromisy medzi svojimi komerčnými požiadavkami a legislatívou. Nechcem, aby to vyznelo ako obhajoba, no každý užívateľ sa môže rozhodnúť. Ak nesúhlasíte s podmienkami siete, máte možnosť ju opustiť. Problémom však je, že mnohí obchodné podmienky pri registrácii nečítajú.“

Čo by ste užívateľom Facebooku odporučili?

„Riadim sa základnou myšlienkou – nesprávajme sa v digitálnom svete inak, ako v tom reálnom. Asi nikto z nás by si pred dom nevyvesil informácie či fotky, ktoré dnes mnohí zverejňujú na sociálnej sieti. Každý krok v digitálnom svete treba dobre zvážiť, lebo je principiálne nevratný.“

Zdroj:   http://lcinfo.sk/8411-2/

Rozhovor pre redakciu LCinfo.sk poskytol:

Jaroslav Oster, predseda správnej rady OZ Preventista – združenie pre bezpečnosť a prevenciu