On-line hry, deti a riziká… ?

Online hry dnes patria k bežne a často využívaným nástrojom zábavy. Predstavujú však pre deti aj nejaké bezpečnostné či iné riziká? Primárne je nutné spomenúť návykovosť, ktorá môže prerásť až v patologickú závislosť, ktorá však patrí do portfólia psychológov. Nemenej dôležitou je aj obsahová stránka – vplyv hier na vývoj dieťaťa – tu je nutné brať do úvahy, že rad hier obsahuje prvky neznášanlivosti a násilia.

Na strane druhej je však nutné vnímať aj skutočnosť, že rad hier dnes obsahuje prvky, ktoré pozitívne vplývajú na rozvoj kognitívnych funkcií akými sú napríklad:

pozornosť,
pamäť,
flexibilita,
rýchlosť spracovania informácií,
a ďalšie.

V dnešnej dobe sú hry reálne využívané napríklad aj vo svete dospelých v oblasti personálneho riadenia pri výberových konaniach na pozície vyžadujúce posúdenie kognitívnych schopností uchádzača o zamestnanie. Manažéri HR sa netaja tým, že cielene koncipované hry sú a budú stále významnejším nástrojom v procese výberu, ale aj cyklického overovania spôsobilosti zamestnanca. Je teda zrejmé, že na hry a rovnako aj na ich sieťové verzie nemôžeme jednoznačne nahliadať ako na plytvanie času alebo ako na platformu plnú nebezpečí.

Online hry a bezpečnostné riziko

Využívanie moderných on-line hier predstavuje pre dieťa rovnako ako rad iných on-line aplikácií istú (a prax ukazuje značnú mieru rizika). Dieťa za istých okolností môže byť oslovené predátorom a uvedené do omylu so zámerom nadviazania komunikácie. Predátor pri nadväzovaní kontaktu komunikuje pod fiktívnou (aktuálne často syntetickou identitou), kde obvykle uvádza o sebe zavádzajúce údaje s cieľom „priblížiť“ sa úrovni osloveného dieťaťa:

vystupuje pod iným menom,
vydáva sa obvykle za osobu opačného pohlavia a
klame o svojom veku – obvykle snaha priblížiť sa vekovej skupine potenciálnej obete.

Samotné hranie online hier ako také určite nepredstavuje pre dieťa zásadné bezpečnostné riziko. Čo však vytvára rizikové prostredie sú doplnkové služby, ktoré dnes väčšina sieťových hier ponúka, a to možnosť komunikácie formou pridružených komunikačných/diskusných nástrojov napr. tzv. chat. Prax ukazuje, že práve tieto chatovacie nástroje sú vyhľadávaným priestorom pre predátorov z dôvodu vyhľadávania potenciálnych obetí a nadviazania prvotnej komunikácie. Predátori obvykle danú komunikáciu realizujú v troch krokoch:

nadviazanie prvotného kontaktu,
prehlbovanie “virtuálnej” dôvery vedením komunikácie,
prenesenie komunikácie z platformy online hry na platformu iného komunikačného nástroja zaručujúceho dôvernosť a izolovanosť komunikácie.

Práve tretí krok predstavuje dominanciu problému, nakoľko tu komunikácia prechádza na absolútne nekontrolovateľnú úroveň a preto je nutné v maximálne možnej miere takémuto kroku predchádzať.

Budovanie základných zásad bezpečnosti pri hraní online hier – odporúčania pre rodičov

Pri budovaní základného bezpečnostného povedomia dieťaťa a teda aj návykov smerujúcich k zvýšeniu bezpečnosti pri hraní on-line hier by mal rodič vychádzať z troch základných princípov.

Zákaz je najhoršie možné riešenie – dieťa dnes reálne v internetovom svete žije a zákaz s cieľom znížiť riziko stretu s predátorom nepripraví dieťa na adekvátnu reakciu v podobnej situácii v budúcnosti.
Riziká je nutné najskôr spoznať, potom ich interpretovať ďalej.
Preventívne pôsobenie musí byť postavené na vzájomnej dôvere – pokiaľ dieťa nemá istotu, že sa v prípade rizikovej situácie môže obrátiť na rodiča, s vysokou pravdepodobnosťou danú situáciu nebude riešiť a problém sa bude len eskalovať.

Ako na to prakticky:

Zoznámiť sa s hrou ako takou, vrátane známych a na verejných fórach popisovaných rizikách a odporúčaných spôsoboch, ako sa im vyhnúť.
Nechať si niektoré prvky hry vysvetliť priamo dieťaťom – zvyšuje to vzájomnú dôveru (viď bod 3. vyššie).
Získané vedomosti najmä o rizikách vhodnou formou šíriť ďalej.
Nastaviť technické bezpečnostné funkcionality dostupné v niektorých hrách (viď návody ku konkrétnym herným platformám):
- ukrytie veku dieťaťa v hre – práve tento parameter je pre predátora určujúcim pri výbere s kým začne komunikovať,
- umožnenie komunikácie len s hráčmi, ktorí sú “priateľmi”,
- využitie funkcionality tzv. moderovaných miestností, ktoré prakticky fungujú tak, že ak sa v diskusiách vyskytne rizikový pojem (vulgarizmus, citlivé slovo a podobne), dieťa je z takejto chatovacej miestnosti odstránené,
- využívanie dvojfaktorovej autentifikácie pri prihlasovaní ako nástroj minimalizácie rizika zneužitia konta.

Vhodnosť hier podľa veku

Častou otázkou býva téma posúdenia vhodnosti tej ktorej hry pre dieťa . Pre tento účel existuje už 20 rokov existuje služba s názvom PEGI (Pan European Game Information) – https://www.pegi.info/sk. Pre každú hru PEGI stanovuje vekové kategórie a dané informácie sú dnes využívané až v 38 európskych krajinách. Zohľadňuje nakoľko je hra vhodná pre rôzne vekové kategórie, nie však z hľadiska jej obtiažnosti.

Daná kategorizácia delí hry podľa veku v súvislosti s obsahom, kde sú jednotlivé hry označené značkami indikujúcimi, že sa v hre nachádzajú rôzne scény, resp. prvky: