Tento týždeň sme do našej on-line knižnice pridali ďalšiu odbornú publikáciu s názvom 5N Ako reagovať keď som svedkom šikanovania. Pri tejto príležitosti sme vyspovedali autorku, aby nám prezradila niečo o sebe, svojej práci a najmä niečo viac o dôvodoch a námetoch vzniku takejto knižky.
Veronika Poláková – sympatická dáma, ktorá sa venuje problematike prevencie a z mojich osobných skúseností môžem potvrdiť, že s veľkým nadšením. Povedz nám trochu viac o tom ako si sa k prevencii ako takej dostala a aké sú Tvoje profesionálne skúsenosti?
V podstate som sa k prevencii dostala počas štúdia sociálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte UMB. Moja záverečná práca niesla názov Šikanovanie v školskom prostredí a možnosti jeho prevencie, kde som sa primárne zamerala na prevenciu. Potom prišla ponuka doktorandského štúdia na Univerzite Komenského v odbore sociálna antropológia. Ostala som verná tematike šikanovania a v dizertačnej práci s názvom Sociálne kontexty šikanovania detí skúmala príčiny vzniku tohto fenoménu. Tu som sa bližšie oboznámila aj s efektom prizerajúceho sa (bystander effect“). Realizovala som niekoľko výskumov na základných školách. Súčasne s prebiehajúcim štúdiom prišla možnosť pracovať pre Odbor prevencie kriminality MVSR kde som realizovala preventívne aktivity, okrem iných tém, aj k problematike šikany a kyberšikany. Postupom času ma začali oslovovať ľudia z okolia, ktorí mali problém so šikanovaním či už z pozície rodiča alebo učiteľa. Osvete ohľadom šikanovania a bezpečnosti na internete sa venujem aj na jednej zo sociálnych sietí. Publikovala som k danej téme niekoľko článkov a oslovila k spolupráci niektoré organizácie. Aktuálne pracujem ako mentor na strednej škole a pôsobím ako lektorka v spolupráci s ICM BB.
Aký je podľa Teba stav, nazvime to, rizikovosti výskytu sociálno-patologických javov u nás, teda najmä na školách kde sa reálne v rámci svojich aktivít pohybuješ?
Šikanovanie na školách prítomné bolo, je aj bude. Osobne si myslím, že takmer každá škola má skúsenosť so šikanovaním. Štátna školská inšpekcia každoročne monitoruje stav bezpečnosti na školách. Skúsenosť so šikanovaním potvrdí vždy od 15 – 20% oslovených žiakov. Keď si vezmeme fakt, že nie je možné zapojiť úplne každú školu na Slovensku, je to pomerne vysoké percento. Nehovoriac o latencii tohto javu pokiaľ ide napríklad o kyberšikanu.
Prečo si sa rozhodla napísať túto publikáciu?
Stretla som sa s množstvom publikácií venujúcich sa problematike šikanovania. Prevažne v rámci intervencie a prevencie. V drvivej väčšine boli v hlavných úlohách agresor a obeť. Svedkom šikanovania sa venovala, z môjho pohľadu, malá pozornosť. Preto som sa rozhodla ponúknuť trochu iný pohľad na tento sociálno – patologický jav a zamerať sa primárne na svedkov šikanovania.
Môžeš nám povedať o nej trochu viac?
Ako už hovorí samotný názov, príručka sa zameriava na rolu svedkov. Samozrejme, že v nej nájdete definíciu či štádiá šikanovania. Možno však povedať, že príručka má dve nosné oblasti. Mám skúsenosti, že u detí, ktoré povedzme disponujú dostatočne rozvinutými sociálnymi a osobnostnými kompetenciami je nižší predpoklad, že by sa u nich prejavilo agresívne správanie spĺňajúce znaky šikany a dokonca sa častejšie zastali obete keď už k danému javu došlo. Šikanovanie sa tiež buď nevyskytlo alebo riešilo v zárodku v triedach kde vládla pozitívna klíma a priateľské rovesnícke vzťahy. Prvá teda popisuje dôležitosť rozvíjať empatiu, prosociálne správanie, asertivitu či budovať pozitívnu klímu v škole. Druhá časť je venovaná riešeniu šikanovania a prevencii. V príručke je tiež zhrnutá aktuálna legislatíva k danej problematike. Nájdete v nej aj zahraničné výskumy týkajúce sa problematiky „bystander effectu“ v kontexte šikany. Súčasťou príručky sú tiež aktivity k jednotlivým témam aplikovateľné v školách.
Majú možnosť slovenské školy a školské zariadenia stretnúť sa s Tebou ako autorkou alebo Tvoje pracovné vyťaženie takúto formu podpory knihy neumožňuje?
Keďže si už na začiatku prezradil, že sa téme venujem s veľkým nadšením, určite sa v prípade stretnutia budem snažiť nájsť si čas. Len je potrebné odkomunikovať si to a dohodnúť sa vopred keďže toho času zas nie je toľko koľko by som chcela.
Aké sú Tvoje plány na najbližšie obdobie v oblasti prevencie?
Momentálne pracujem na knižke a pracovnom zošite, ktoré sa zameriavajú na nenásilné riešenie konfliktov. Určite budem pokračovať v lektorskej činnosti a nepochybujem o tom, že v rámci prevencie sa zrodia ďalšie nové myšlienky a nápady.
ďakujem za rozhovor, Jaroslav Oster
Vyjadrite váš názor v komentároch