Vishing je manipulatívna technika odvodená od kombinácie anglických slov voice a phishing – jej podstatou je kontaktovanie potenciálnych obetí prostredníctvom telefónu a tieto útoky majú silný presah do reálneho (fyzického) sveta. Práve vďaka tomu, že telefón dnes vlastnia aj sociálne skupiny, ktoré nie sú aktívne v internetovom svete, je táto forma podvodov intenzívne využívaná na podvody voči jednej z najcitlivejších skupín – seniorom.
Ako príklad môže poslúžiť nasledujúci scenár, na ktorý doplatilo už mnoho dôverčivých seniorov, a ktorý vieme využiť na vysvetlenie rizík seniorom v rámci prevencie. Scenár bol vytvorený na základe analýzy reálneho prípadu.
- prichádza telefonát z utajeného čísla
- volajúci sa predstavuje pod falošnou identitou ako kapitán Krajského alebo okresného riaditeľstva Policajného zboru
- informuje, že chytili vykrádačov domov, a že získali od vykrádačov zoznam vytypovaných domov, pričom sa v zozname nachádza aj nehnuteľnosť volaného
- volajúci sa dotazuje, či držia doma hotovosť, cennosti a podobne
- podvodník ubezpečuje volaného, že situácia je už riešená políciou
- žiada o popis cenných vecí, hotovosti a nadiktovanie sériových čísel bankoviek, ktoré volaný senior drží doma
- navrhne volanému postráženie cenností policajtmi – kde navrhne odovzdanie cenností a úspor napríklad vyhodením z okna, vyložením ku kontajneru a podobne
Príklady motívov, s ktorými podvodníci oslovujú potenciálne obete formou vishingu:
Dnes najúčinnejšou formou ochrany je poznať základné identifikačné znaky podvodného hovoru a podľa nich sa aj zachovať – zhrňme aspoň základné:
- extrémne nápadná zdvorilosť a ochota
- požiadavka na dôvernosť rozhovoru – nikomu nevolať, neinformovať – často príbeh o tom, že sa rieši nejaký bezpečnostný incident, v rámci ktorého je nutné zachovať utajenie postupu
- autorita – útočník vystupuje v mene blízkej osoby alebo nejakej autority (banka, poskytovateľ telekomunikačných služieb, polícia, ….)
- vyžadovanie osobných údajov – tu platí princíp, že seriózny poskytovateľ služby nikdy svojho zákazníka telefonicky nekontaktuje aby od neho získal:
- osobné údaje – ktorými už obvykle disponuje (rodné číslo, dátum narodenia)
- citlivé údaje – kódy, heslá a podobne
- časový nátlak, urgencia – za účelom vyvolania stresu a neistoty, čo môže ovplyvniť rozhodovanie obete
- detailné inštrukcie – útočník má snahu poskytnúť detailné inštrukcie k postupu (kam ísť, ako postupovať, čo urobiť,…)
- ponuka na poskytnutie pomoci – napríklad zabezpečí taxislužbu na odvoz do banky, k bitcoinmatu a podobne
- snaha o udržiavanie kontaktu po celú dobu (aby obeť nemohla overiť podvodný príbeh alebo kontaktovať políciu)
Ako by sa teda babička mala správne zachovať pri obdržaní takéhoto hovoru?
- zachovať kľud a rozvahu
- okamžite ukončiť hovor a overiť si skutočnosti – ak jej napríklad volajúci tvrdí, že niekto z rodiny utrpel nehodu a je potrebné zaplatiť pokutu či lekára, je ideálne obratom volať niekomu z rodiny a túto informáciu overiť
- nikomu neposkytovať peniaze či iné cennosti
- neváhať kontaktovať políciu
- počúvať rady policajtov, pracovníkov banky, či príslušníkov rodiny
Vyjadrite váš názor v komentároch