Predstavujeme vám Cloud – prirodzenú súčasť našich životov (1.časť miniseriálu)

Asi každý z nás zažil pocit, že skutočné pochopenie problému nastane až v momente, keď sa ho sám snaží niekomu vysvetliť, resp. keď sa na také vysvetlenie pripravuje

Pozitívna reakcia, viditeľne porozumenie a úsmev poslucháča (rozumej nie IT-čkára) v takom prípade určite poteší 😊

A ešte viac poteší, keď si poslucháči adoptujú pojmy a príklady tak, že ich sami následne používajú pri konverzácii. Jednak to potvrdzuje mieru pochopenia, a pri rôznorodejšej skupine diskutérov (napr. biznis a IT) vzniká súlad v pochopení omnoho rýchlejšie a jednoduchšie.

A to je motivácia pre tento článok

Cieľom je poskytnúť ne-IT čitateľovi priestor pochopiť relatívne zložitú IT problematiku Cloud computing, na báze prirovnaní k príkladom z bežného života, a postupnom vysvetľovaní pojmov a oblastí, ktoré sa tejto problematiky týkajú

Čo je to Cloud computing?

Cloud computing v oblasti IT (informačných technológií), ďalej zjednodušene len Cloud, sa často prirovnáva ku Columbovej žene (pozn. žena inšpektora zo známeho amerického seriálu[1]):

všetci o nej počuli, ale nik ju nevidel….

Hoci prvé myšlienky o tom, že výpočtová technika bude poskytovaná ako služba siahajú až do roku 1960 [5], skutočne významnú úlohu pri vzniku Cloud computing-u zohrala firma Amazon[6].

Pôvodne „garážový“ internetový obchod s knihami je dnes jednou z najhodnotnejších celosvetových firiem v oblasti Cloud computing.

Firma prevádzkujúca internetový obchod Amazon, približne na začiatku tohto tisícročia, modernizovala svoje servery a následne zistila, že využíva len 10% ich celkovej kapacity. A tak sa rozhodla ponúknuť nevyužitú kapacitu externým zákazníkom (economy of the scale)

Zadaním kľúčového slova „Cloud“ do internetového prehliadača je možné nájsť veľmi veľa definícií, alebo vysvetlení. Avšak, najčastejšie je používaná definícia amerického národného inštitútu pre štandardy a technológie – NIST[2]:

„cloud computing je model,

ktorý umožňuje všadeprítomný a pohodlný sieťový prístup na požiadanie, k zdieľanému fondu konfigurovateľných výpočtových zdrojov (napr. sietí, serverov,  úložných priestorov, aplikácií a služieb), ktoré je možné poskytnúť a uvoľniť rýchlo, s minimálnym úsilím na manažment alebo interakciu s poskytovateľom služieb.“

Definícia sama o sebe sa na prvé prečítanie javí pomerne zložitá. To je dôvod, prečo som v definícii zvýraznila a podčiarkla niektoré slová a slovné spojenia:

  • model
  • prístup na požiadanie
  • zdieľaný fond zdrojov
  • rýchlo, s minimálnym úsilím.

Tieto totiž považujem za kľúčové a budem sa o ne opierať v ďalších častiach textu. Ich voľným a zjednodušeným prerozprávaním je možné Cloud charakterizovať ako zásobník zdrojov, ktoré sú dostupné na požiadanie, prístup k nim je jednoduchý a rýchly, s vynaložením minimálneho úsilia na ich získanie 

K čomu z bežného života je možné Cloud prirovnať?

Dobrým príkladom je dodávanie služieb elektrickej energie, vody alebo plynu.

Dnes je takmer každý dom (stavba) pripojený k distribučnej sieti uvedených komodít. Ako odberateľ napr. elektriny, pri pohľade na elektrickú zásuvku predpokladám, že je v nej napätie a po pripojení zariadenia sa môžem spoľahnúť na to, že mám k dispozícii požadované napätie a môj spotrebič bude normálne napájaný, a teda funkčný.

V zásade ma netrápi, ktorá elektráreň je zdrojom elektriny (pretože sa jedná o sieť prepojených elektrární).

To, čo ma zaujíma je to, či je táto služba pre mňa dostupná, t.j. po zapojení zástrčky do zásuvky budem mať zdroj elektriny, či je bezpečná (napr. či má také parametre, aby môj spotrebič po zapojení nezhorel), a koľko ma to bude stáť peňazí. Zároveň predpokladám, že táto služba je pre mňa dostupná nepretržite (výpadky sú samozrejme možné), a som si vedomá toho, že za spotrebu zaplatím presne podľa hodnoty nameranej odobratej energie na meracom zariadení. Zložitosť pripojenia sa do siete v bežnom živote môže byť samozrejme rôzna, avšak pre účely prirovnania Cloudu k bežnému životu mám na mysli pripojenie štandardného bytu v bytovom dome, ktoré v ideálnom prípade typicky vyžaduje jeden telefonát distribútorovi.

Cieľom zvýraznenia jednotlivých slov je upriamiť pozornosť na tie charakteristiky, ktoré sú pre akékoľvek služby – a teda aj Cloud – typické, resp. sú pre ne rovnaké.

Vyššie spomínané komodity a Cloud majú rovnaké nasledovné prvky:

  • sieť výrobcov/dodávateľov a ich zázemie, infraštruktúra a prevádzka
  • sprostredkovateľov
  • distribučnú sieť
  • spoplatňovanie odberu služieb na báze merania spotreby
  • určitú kvalitu (spoľahlivosť, bezpečnosť, dostupnosť)
  • odberateľov (zákazníkov/spotrebiteľov)

Modely poskytovaných služieb

Spôsobov, ako a odkiaľ sa poskytujú/predávajú služby je vždy viacero. Pre lepšie pochopenie modelov Cloud služieb sa opäť opriem o príklad zo života.

Predstavte si veľmi jednoduchú modelovú situáciu: „Som hladný“. Ako vyriešiť takýto „problém“? Ideálny spôsob: „Najem sa.“ 😊

Ako zaneprázdnení ľudia „naháňaní“ súčasnou dobou väčšinou chceme vyriešiť problém hladu rýchlo, jednoducho, podľa možnosti bez dopadu na naše zdravie a za primeranú cenu.

Aké máme možnosti?

  1. využiť tzv. „fast food“ – t.j. ísť do najbližšej kantíny, alebo tzv. „food court“ (spoločný priestor, v ktorom susedia viacerí predajcovia jedla, a ktorý zahŕňa priestor pre konzumáciu jedla)
  2. ísť do reštaurácie
  3. navariť si doma

Pozrime sa teraz na charakteristiky/parametre jednotlivých možností z pohľadu vyššie uvedených požiadaviek uspokojiť hlad v našej „rýchlej“ dobe:

 fast foodreštauráciadoma
Čas😊😐/😊😊/😐/☹
Zložitosť😊😊😊/😐
bezpečnosť☹/😐/😊😊/😐😊
Cena😊/😐?!😊/😐/☹
Tabuľka č.1 – Charakteristiky stravovacích možností podľa kľúčových atribútov z definície Cloudu

Legenda:

😊 – pozitívny, uspokojivý, nenáročný, priaznivý

😐 – ani dobrý/ani zlý

☹ – neprináša uspokojenie, nepriaznivý, náročný, negatívny

Interpretácia tabuľky:

fast food

Asi najrýchlejšie sa dostaneme k jedlu vo fast food-e, pri dobrom výbere je jedlo bezpečné a neuškodí nám, ale pozor, niekedy je k dispozícii len neslávne známy burger. Cena jedla vo fast food-och je +/- primeraná, môže sa stať, že je aj vyššia. Avšak, čo je nutné si pri tomto type stravovania uvedomiť je to, že ponuka je štandardizovaná, a nie je možné vymýšľať výnimky (asi nikdy sa nám nepodarí v McDonalde si vyjednať pridanie jedného plátku syra naviac, môžeme však odmietnuť časť služby, napríklad odmietneme cibuľu alebo uhorku). To znamená, že pre túto variantu platí: ber, alebo neber.

To, čo musí zákazník urobiť je rozhodnúť sa, zvážiť možnosti a riziká výberu, a zodpovedať si základné otázky, ako napr.:

  • Je toto jedlo pre mňa vyhovujúce? Chutí mi?
  • Môžem si dovoliť jesť týmto spôsobom systematicky?
  • Risknem krátkodobú, či jednorazovú konzumáciu? Má to na mňa nejaký dopad? Má to prínos?
  • Je dosť bezpečné? Zdravotne mi jeho konzumácia nepriťaží?
  • Vyhovuje mi cena?
  • Vyhovuje mi spôsob predaja, servírovanie, miesto konzumácie?

V každom prípade je vďaka normalizovaným postupom v zariadeniach fast food očakávateľné, že ten istý druh hamburgera bude chutiť vždy rovnako.

reštaurácia

Na prvý pohľad má charakteristiky veľmi blízke fast food-u, avšak, je tu povestné „ale“…

Návšteva reštaurácie vyžaduje vyhradiť si viac času, ponuka je síce štandardizovaná v podobe jedálneho lístka, ale napriek tomu je možné „troška vymýšľať“ (objednať si jedlo bez prílohy, zameniť prílohu alebo šalát a pod.) V dobrej reštaurácii sa s najväčšou pravdepodobnosťou dohodneme na extra službe mimo jedálneho lístka, za cenu menšieho úsilia, alebo aj zmeny ceny jedla. Pokiaľ nás jedlo v zmenenej podobe uspokojí, a akceptujeme cenu, služba je pre nás vyhovujúca.

Vo väčšine reštaurácií je jedlo s vysokou pravdepodobnosťou bezpečné a neotrávime sa, ale pravda je, že sa táto skutočnosť nedá úplne vylúčiť. Preto je vždy vhodné preskúmať kvalitu reštaurácie (hodnotenia zákazníkov, referencie a pod.)

To znamená, že viaceré otázky uvedené v predchádzajúcom príklade je nutné položiť si a zodpovedať aj v tomto prípade.

V zásade ale platí, že pokiaľ nás jedlo v danej reštaurácii uspokojilo, je vysoko pravdepodobné že sa tam vrátime, a budeme očakávať služby v porovnateľnej kvalite a rovnaké jedlo približne rovnakej chuti, čo je štandardizovanými postupmi v danej prevádzke zaručené. Cena v tomto prípade je položka, ktorá je čisto vecou nášho rozhodnutia, či ju akceptujeme. Za dobré jedlo sa platí viac…

domáce stravovanie

Asi nie je nutné vysvetľovať, čo vyžaduje taká príprava jedla doma. Rozhodne sa treba najprv zamyslieť, čo vlastne chceme variť, aké suroviny potrebujeme, naplánovať nákup, aj následnú prípravu a nakoniec aj jedlo uvariť a naservírovať. Dĺžka celého procesu závisí od vlastných schopností a samotného výberu jedla – počnúc rozhodnutím kde a kedy budeme nakupovať resp. obstarávať potraviny, cez výber surovín, samotný proces prípravy, voľbu miesta (v kuchyni alebo pôjdeme do prírody), mieru zložitosti prípravy, až po samotné servírovanie a konzumáciu (pričom stále existuje riziko, že sa niečo nevydarí a bude potrebné to „opraviť“ alebo nanovo zopakovať, a nakoniec nám to aj tak naši rodinní príslušníci „ošomrú“ 😊)

Uvedomme si, že máme celý proces úplne pod kontrolou a vo vlastných rukách. Toto má priamy dopad na cenu, čas ktorý pri tom strávim, kvalitu výsledku, a zároveň vďaka rôznym vplyvom môže mať to isté jedlo vo výsledku mierne odlišnú chuť.

Nepopierateľným benefitom tejto varianty je jej bezpečnosť, ktorú máme vo vlastných rukách.

Návrat do IT sveta

Aká je spojitosť medzi vyššie uvedenými príkladmi stravovacích možností a Cloudom? Ako aplikovať uvedené príklady do IT sveta?

Tri vyššie uvedené varianty svojimi charakteristikami zodpovedajú trom najtypickejším modelom nasadenia (deployment models), resp. poskytovania Cloud služieb. V podstate sa jedná o miesto a spôsob, odkiaľ sú služby poskytované, a pre koho. Pozrime sa teraz znova na vyššie uvedené charakteristiky, avšak tentokrát aplikované vo svete IT

parameter   \   modelPublic Cloud (fast food)Hybrid Cloud (reštaurácia)Private Cloud (doma)
časrýchly prístupvyžaduje viac časuVyžaduje najviac času
zložitosťjednoduché získaťnič zložitérôzna
bezpečnosťdiskutabilnáDostatočnáv mojich rukách
cenaväčšinou priaznivámôže byť vyššiaVysoká cena a náklady za prácu

Tabuľka č.2 – Charakteristiky modelov nasadenia Cloud služieb podľa atribútov z definície Cloudu

  1. fast food – (verejný) Public Cloud
    • služby alebo infraštruktúra sú poskytované verejne, konkrétnymi poskytovateľmi, všetkým záujemcom, t.j. viacerým organizáciám alebo osobám (verejnosti) prostredníctvom verejného internetu
    • poskytovaná je všade rovnaká, štruktúrovaná a štandardizovaná ponuka, bez možnosti zmeniť ju (služby sú presne zadefinované v katalógu služieb)
    • informácie (dáta) spracovávané prostredníctvom týchto služieb nie sú striktne oddelené (dáta sú uložené na spoločnom úložisku, súvisiaca skupina dát patriaca konkrétnej osobe alebo firme je definovaná konkrétnym atribútom zaručujúcim patričnosť ku skupine)
  2. reštaurácia – (hybridný) Hybrid Cloud – predstavuje akýkoľvek možný mix služieb, umožňuje rôzne kombinácie služieb
    • služby alebo infraštruktúra sú poskytované verejne, konkrétnymi poskytovateľmi, všetkým záujemcom, t.j. viacerým organizáciám alebo osobám (verejnosti) prostredníctvom verejného internetu, avšak, môžu byť prepojené s inými verejne alebo aj privátne poskytovanými službami
    • základný katalóg služieb je k dispozícii, avšak spájanie služieb, ich modifikácie a parametrizácia je povolená
    • informácie (dáta) spracovávané prostredníctvom týchto služieb môžu, ale nemusia byť striktne oddelené (súvisiaca skupina dát je definovaná konkrétnym atribútom zaručujúcim patričnosť ku skupine, alebo je vytvorené izolované špecifické úložisko pre spolu patriace informácie)
  3. domáce stravovanie – (vlastné dátové centrum) On Premise/Private Cloud – v privátnom prostredí na mieru vytvorená infraštruktúra a na nej bežiace programy alebo služby, ktoré využívajú len presne vymedzení používatelia v uzavretej, typicky verejne nedostupnej sieti
    • služby nie sú poskytované verejne, sú privátne, určené definovanému okruhu odberateľov alebo používateľov
    • katalóg služieb neexistuje, služby sú vytvárané podľa potreby, so širokými možnosťami parametrizácie, t.j. na mieru
    • všetky dáta sú uložené oddelene, patria len konkrétnemu odberateľovi.

 V predchádzajúcich riadkoch sme si vysvetlili, aký je rozdiel medzi typmi cloudov cez optiku možností stravovania. Dozvedeli sme sa, že verejný cloud je vlastne zoznam rovnakých zdieľaných služieb pre všetkých zákazníkov. Predstavili sme si hybridný cloud, ktorý sa používa špeciálne v prípadoch, ak časť dát je možné spracovať vo verejnom cloude a druhú časť je nevyhnutné spracovávať v regulovanom, chránenom prostredí. No a nakoniec sme sa venovali privátnemu cloudu, ktorý umožňuje dostať služby verejného cloudu do kontrolovaných priestorov firmy za cenu zvýšených nákladov za hardvér a administrátorov cloudu.

Cloud v súčasnosti je cesta, ako rozšíriť svoje možnosti podnikania za udržania výdavkov za IT. Aké typy cloudov poznáme a ako je zabezpečená bezpečnosť cloudov sa dozvieme v ďalších článkoch.

Zdroje:

[1] – Columbo: Columbo je ženatý a stále spomína svoju ženu, ale tá sa v nijakej časti seriálu neobjavila Columbo – Wikipédia (wikipedia.org)

[2] – NIST: National Institute of Standards and Technology | NIST

[3] – Definícia Cloud Computing: Final Version of NIST Cloud Computing Definition Published | NIST

[4] NIST SP 800-145, The NIST Definition of Cloud Computing

[5] informatik John McCarthy známejší skôr ako priekopník umelej inteligencie sa údajne zaoberal predpokladom, že výpočtová technika sa raz bude poskytovať ako verejná služba

[6]  Amazon (company) – Wikipedia

Vyjadrite váš názor v komentároch