Praktická realizácia rôznych foriem prevencie so zameraním najmä na témy informačnej bezpečnosti a prevencie IT kriminality určite nie je jednoduchá. Nie je jednoduchá ani v komerčnom sektore, ale v sektore školstva už vôbec nie. Argumenty vznášané počas nezávislých debát v rámci aktivít na školách, či rôznych vzdelávacích workshopoch pre pedagógov potvrdzujú niekoľko základných problémov:
- nedostatočná vedomostná úroveň zo strany pedagógov
- nedostatočná vedomostná úroveň zo strany rodičov
- nedostatočné finančné zázemie pre podobné aktivity
- neexistujúce koncepčné materiály použiteľné v rámci vyučovacieho procesu
- slabá metodická podpora
- nesystematickosť v prevencii
- nedostatok kvalifikovaných učiteľov na I. a II.stupni ZŠ
Interne alebo externe?
Školy na všetkých úrovniach hľadajú rôzne formy presadzovania základných myšlienok vedúcich k zvyšovaniu bezpečnosti v digitálnom svete – počnúc včleňovaním súvisiacich tém do vyučovacích hodín, cez realizáciu rôznych zážitkových foriem zvyšovania povedomia až po diskusie s odborníkmi z praxe. Poznatky zo školskej praxe poukazujú, že najúčinnejšou sa javí externá forma prednášok/ workshopov realizovaných prednášajúcimi z externého prostredia priamo na školách – expertmi, ktorí s problematikou profesijne súvisia.
„Prednášky realizované odborníkom pôsobiacim mimo školského prostredia sú vždy účinnejšie, pretože pozícia učiteľa v škole je úplne iná a nech by bol akokoľvek fundovaný v danej problematike, ťažko presvedčí svojich žiakov, že jeden deň je expert na biológiu a ďalší deň na IT. Hovoriť o problematike IT je veľmi dôležité, ani žiaci a ani ich rodičia nie sú pripravení na také využívanie IT, k akému v súčasnosti dochádza.“ PaedDr.Monika Szabóová, ZŠ L. Novomeského, Lučenec
Prevencia zameraná na problematiku zvyšovania bezpečnostného povedomia pri využívaní digitálnych technológií je pomernou novou témou. Besedy s odborníkmi z iných oblastí realizované v rámci vyučovania sú už dnes celkom bežné. Je však možné konštatovať že prednášky/workshopy či besedy v problematike IT bezpečnosti a kriminality sú pedagógmi vnímané ako inovatívny prvok posledných niekoľkých rokov v prevencii.
„Je to veľmi dobré a potrebné. Pre školu je to obrovská úspora času a takto sa jej môžu zúčastniť aj všetci pedagógovia.“ vyjadrila sa k otázke prínosu pre školu Ibolya Straussová, ZŠ Nižný Klátov
„Tieto prednášky sú pre nás nevyhnutnosťou. Aj pre učiteľov, pre žiakov, rodičov.“ pohľad riaditeľky ZŠ M.R.Štefánika v Lučenci, Gabriela Aláčová
Rodič ako najslabší článok prevencie?
Skúsenosti sú jednoznačné – rodič je vnímaný ako problematický prvok preventívneho pôsobenia najmä v tak citlivej oblasti ako je problematika informačnej bezpečnosti a IT kriminality. Odhliadnuc od otázky pracovnej zaneprázdnenosti rodiča je nutné pripustiť, že nie zanedbateľným dôvodom je aj právna a počítačová gramotnosť rodičov. Mnohokrát stretávame v praxi argumentáciu „ja tomu vôbec nerozumiem“. Tým nechcem ospravedlňovať často laxný postoj rodičov k rizikám s ktorými sa ich deti v digitálnom svete stretávajú, len naznačiť ktorým smerom by sa prevencia mala zameriavať v nasledujúcich rokoch.
„… oni sami nemajú jasno a často porušujú pravidlá pri práci s internetom, nevedia pomôcť svojim deťom, vysvetliť dôvody…“ hodnotí súčasný stav pripravenosti rodičov na danú problematiku spoluorganizátorka preventívnych prednášok v Žiari nad Hronom, Soňa Sedláková
Položme si otázku, či je tento stav prekvapujúci a zamyslime sa nad témou z nasledovných východísk:
- značná časť rodičov disponuje zručnosťami na úrovni bežného používateľa IT
- za posledných niekoľko rokov sa podstatné percento aktivít zameraných na zvyšovanie bezpečnostného povedomia sústredilo na dve cieľové skupiny:
- žiakov a študentov
- okrajovo na pedagógov
„Z mého pohledu velmi nízká úroveň znalostí. Většina rodičů má nějaké IT kompetence, ale spíše v rozsahu využívání aplikací, které mají v pracovním počítači. Nicméně málo z nich má zkušenosti ze sociálních sítí, a dalších možností využití IT. Z toho pak plyne, ze deti „vědí“ více než rodiče. Jenže děti většinou pochytí spoustu dovedností samostudiem a mnohdy jim chybí jakýkoliv vzor (ať již ve škole, tak doma), jenž stanoví etalon toho, co je již v oblasti rizik. Jaroslav Šindler, Microsoft ČR
Práve nízka úroveň počítačovej a čiastočne aj právnej gramotnosti vedie u rodičov k tendencii bagatelizácie problému. Úplne presne tento stav vystihuje názor riaditeľky ZŠ M.R.Štefánika v Lučenci, Gabriely Aláčovej „Ešte vždy nám neveria, že sa to týka aj ich, že sa to deje aj tu a že obeťou alebo pôvodcom každého prezentovaného problému môže byť aj ich dieťa.“
Daný stav generuje často paranoidný prístup
Nízka počítačová gramotnosť, nedostatok času, nekritické vnímanie bulvárnych informácií k danej problematike môže v istých situáciách u rodiča vytvoriť akési podhubie na paranoidné vnímanie reality – vedúce často k úplne iracionálnemu rozhodnutiu – absolútnemu a dlhodobému zákazu používania sociálnych sietí či dokonca všetkých internetových služieb.
Je však nutné podotknúť, že ono nekritické vyhodnotenie stavu v mnohých prípadoch vedie aj k opačnej reakcii – extrémnej benevolencii. Asi najexponovanejšími príkladmi z tohto spektra postojov je situácia kedy rodičia vytvárajú kontá na sociálnej sieti svojim ratolestiam vo veku 8-10 rokov žijúc v akejsi ilúzii, že týmto získavajú kontrolu na digitálnym životom ich dieťaťa. Len okrajovo je nutné podotknúť, že právnou podmienkou využívania služieb väčšiny sociálnych sietí je vek od 13 rokov vyššie, čo automaticky vyvoláva zamyslenie sa nad zodpovednosťou konania takéhoto rodiča.
Začarovaný kruh a cesta z neho?
Nesporne nosná časť preventívneho pôsobenia musí byť smerovaná voči deťom a študujúcej mládeži. Len vtedy je možné predpokladať, že práve z týchto prijímateľov prevencie vyrastie generácia disponujúca základnými poznatkami rizík a aspoň základnými bezpečnostnými návykmi.
Hľadanie spôsobu ako „vtiahnuť“ rodiča sú rôzne. V rámci nášho OZ sme sa po dlhotrvajúcich diskusiách pokúsili o experiment. Vyhlásili sme celoprázdninovú súťaž ktorej podstatou je za odmenu vo forme tabletu nakresliť návrh maskota pre naše združenie. Leto sme zvolili práve pre to, že v tomto období majú rodičia viac možností venovať čas rozhovorom aj na témy ako je bezpečné správanie a riziká na internete a téma maskot-tablet môže byť zaujímavým motivátorom pre dieťa. Ako tento experiment dopadne zistíme v septembri.
Úloha a možnosti samosprávy?
Prístup samosprávy ako zriaďovateľa škôl sa líši a skúsenosti sa nedajú paušalizovať. V prevažnej miere však prevláda názor a praktické skúsenosti, že aktivity v tomto smere sú diskutovateľné, ale v žiadnom prípade nie uspokojivé. Napriek skutočnosti, že v zmysle platného programového vyhlásenia vlády o prevencii kriminality má samospráva významnú úlohu pri riadení prevencie práve v otázke IT kriminality sú rezervy značné.
Čím by mohli samosprávy reálne prispieť k rozvoju prevencie v tejto oblasti? Aspoň niekoľko praktických námetov, pričom niektoré sú overené v praxi.
- zvyšovať informovanosť žiakov, pedagógov a rodičov o možnostiach hľadania odbornej pomoci pri riešení problémov (zamerať sa najmä na vyjasnenie obmedzených možností pri riešení závažných problémov cestou kamarátov a svojpomoci) a to najmä cestou komunikačných médií štandardne využívaných samosprávou
- zvyšovať informovanosť širokej verejnosti o témach súvisiacich s prevenciou využitím komunikačných prostriedkov mesta
- zriadenie trvalej periodickej rubriky v regionálnych médiách ako platformu pre zverejňovanie článkov profesionálov v problematike prevencie
- zriadenie stálej sekcie súvisiacej s prevenciou na WEB stránke mesta resp. zriadenie individuálnej stránky zameranej komplexne na prevenciu kriminality
- vytvoriť materiálovú základňu pre organizovanie periodických prednášok určených pre širokú odbornú i laickú verejnosť – informačné materiály, letáky, motivačné predmety, študijné materiály
- vhodnou formou v priestoroch škôl a iných verejne dostupných miest spravovaných samosprávou zverejňovať kontakty na odborníkov v oblasti prevencie a poradenstva
- hľadanie vhodnej formy zvyšovania informovanosti rodičov so zámerom vysvetľovania potreby zvýšenej komunikácie rodič-dieťa-učiteľ
- organizovaním odborných bezplatných prednášok pre rodičov a stretnutí s odbornými konzultantmi – najmä finančnou a materiálovou podporou
- organizovaním spoločných voľnočasových aktivít pre rodičov a deti tematicky orientovaných na problematiku prevencie a spoluzodpovednosti
- sieťovať a koordinovať aktivity ostatných združení a organizácií – ideálnym orgánom pre tento účel je zriadenie komisie mesta zameranej práve na problemtiku prevencie kriminality a protispoločenských činností (Komisie prevencie)
- preverovať externé ponuky na realizáciu preventívnych aktivít z hľadiska odbornosti a referencií napríklad cestou Komisie prevencie
- vytvárať v pôsobnosti samosprávy finančné zázemie pre realizáciu koordinovaných aktivít prevencie na území samosprávy
- z rozpočtových zdrojov
- zo sponzorských prostriedkov – finančná aj vecná podpora prevenčných aktivít (poskytnutie vecných darov do súťaží, podpornej služby pri realizovaní aktivít…)
Aký je Váš názor a skúsenosti? Napíšte nám., radi do článku doplníme Vaše názory a skúsenosti.
Ja zo strany študentov, musím byť rozhodne za takúto prednášku. Keď som ešte chodila na strednú školu, bolo to niečo čo nás vytrhlo zo stereotypu… Rozhodne zaujalo aj to, že prišiel niekto kto nepatril medzi pedagógov rozprávať o tom čo v svojej praxi zažil a s čím všetkým sa stretol. Dokonca som bola súčasťou študentskej rady a vymysleli sme ako hravo dostať medzi žiakov tému kriminality. Spojili sme to s nocou v škole – rôznymi hrami, ale aj prednáškami od externistov a musím povedať, že to na škole držia už asi 4tý rok a záujem zo strany žiakov je tam stále.
Výborne napísaný článok…. No z vlastnej skúsenosti by som mohla konštatovať, že prevencia kriminality vyskytujúcej sa v on-line priestore je nevyhnutná a to nielen v školskom prostredí. Mala som možnosť stretnúť sa z rôznymi názormi rodičov a to napríklad: „…moje dieťa si vie dať pozor“, prípadne „…nám sa to stať nemôže“. Ale ako sa hovorí je neskoro plakať nad rozliatym mliekom.
V snahe, aby boli naše deti pre nás kedykoľvek dostupné sme im my rodičia zaobstarali mobilné telefóny, ktoré už dnes vlastnia aj „prváčikovia“. Avšak mnoho rodičov si nedokáže uvedomiť, že práve tým ako zaobstarajú svojmu dieťaťu mobilný telefón sa môže stať obeťou. Spolu s mobilným telefónom (alebo i oveľa skôr) majú deti k dispozícii aj počítač. Zo začiatku ho používajú síce na hranie, ale už v takomto malom veku sú ním veľmi ovplyvnené. Veľa krát sa už i v malom dieťati rodí a vzniká závislosť na počítači a vo veľa prípadoch sa snažia objavovať a skúšať „nové veci“, ktoré nepoznajú. Deti, ktoré „pohltí“ on-line svet si málo kedy, resp. vo väčšine prípadov skoro nikdy nedokážu uvedomiť, aké riziká sa pre nich v „novom svete“ vyskytujú a čo im hrozí.
Moja dcéra navštevuje základnú školu a v 3.ročníku jej boli zadávané domáce úlohy, ktoré mala vypracovať na počítači. Vo veľa prípadoch na úspešné vyriešenie úloh bolo nevyhnutné pripojenie na internet, odtiaľ bol už len krôčik k tomu, aby sa zaregistrovala na sociálnej sieti prípadne si vytvorila vlastný e-mail. Mala som možnosť zúčastniť sa prednášky, kde práve týmto deťom bolo prezentované aký má internet výhody a ako je dobré tráviť čas pri počítači a komunikovať napríklad cez prázdniny s priateľmi. Bohužiaľ, na internet majú prístup nielen spolužiaci a kamaráti s ktorými si naše deti vychádzajú, ale i tí, ktorí z akéhokoľvek dôvodu majú „zálusk“ spraviť im zo života peklo.
Čiže prevencia je nevyhnutná nielen na školách, ale treba o nej oboznámiť najmä rodičov, či učiteľov. Rodičia by mali deťom vysvetliť aké riziká sa vyskytujú v on-line svete ale zároveň aj dohliadnuť na to, aké internetové stránky ich dieťa navštevuje. No rodičia na to čas nemajú, čiže túto zodpovednosť by mala prevziať aj škola. Mala by naučiť deti využívaniu moderných technológií tým správnym spôsobom. Je potrebné, aby školy vytvárali priestor nie prostredníctvom vyučovacích hodín pretože vo veľa prípadoch ani učitelia nepoznajú všetky možné vyskytujúce sa formy šikanovania ale formou prednášok od odborníkov. Nestačí, aby sa prevencia riešila prostredníctvom e-mailov, pretože je veľká pravdepodobnosť, že takéto maily skončia v „koši“. Nevyhnutné je stále viac rozširovať akékoľvek aktivity, ktoré zabránia tomu aby deti trávili čas za počítačom a nestali sa obeťou virtuálneho útočníka.