Na základe medializovaných prípadov o agresívnych útokoch na školách sme sa rozhodli v období október až december 2022 formou online dotazníka zrealizovať prieskum na tému bezpečnosti škôl. Oslovené boli 4 väčšie rodičovské skupiny na jednej zo sociálnych sietí. Pýtali sme do akej miery rodičia považujú školu, ktorú ich dieťa navštevuje za bezpečnú, či sa v škole ich dieťa cíti bezpečne, ako často riešili incident kedy bolo ich dieťaťu ublížené a aké opatrenia na zvýšenie bezpečnosti by navrhovali. Do prieskumu sa zapojilo 208 účastníkov z každého kraja.
Demografické rozloženie výskumnej vzorky bolo pomerne vyrovnané.
Čo sa týka škôl, ktoré deti oslovených rodičov navštevujú, prevažovali základné školy (84,1%). Materské školy označilo 18,4% rodičov a stredné školy 15,15%.
Pri otázke či považujú školu ich dieťaťa za bezpečnú, mali rodičia možnosť označiť odpoveď na škále od 1 – 5, pričom 1 označovalo školu ako úplne bezpečnú a 5 ako vôbec nie bezpečnú. Výsledky prieskumu ukázali, že za úplne bezpečnú považuje školu svojho dieťaťa 36,7% rodičov. Za pomerne bezpečnú 33,8%, menej bezpečnú 22,7% a vôbec nie bezpečnú 6,7%. Na túto otázku odpovedalo 207 účastníkov pri čom 61 z nich nepovažuje školu svojho dieťaťa za veľmi bezpečnú.
V ďalšej otázke sme sa pýtali či sa cíti v škole bezpečne dieťa. Čo sa týka odpovedí, rodičia mali možnosť označiť jednu z nasledovných:
Dieťa sa v škole cíti bezpečne úplne každý deň
Dieťa sa v škole cíti bezpečne skoro každý deň
Dieťa sa v škole cíti bezpečne len niekedy
Dieťa sa v škole nikdy necíti bezpečne
Neviem či sa dieťa v škole cíti bezpečne
V nižšie uvedenom grafe máme možnosť vidieť, že takmer polovica sa podľa rodičov cíti bezpečne úplne každý deň (45,9%). Skoro každý deň sa cíti bezpečne 37,2% avšak 14,4% rodičov odpovedalo, že ich dieťa sa v škole cíti bezpečne len niekedy alebo vôbec.
Pri otázke koľkokrát rodičia riešili v škole incident kedy bolo ich dieťaťu ublížené takmer polovica z účastníkov odpovedala, že nikdy (46,8%). Minimálne 1 – 2 krát takýto incident riešilo 36,6% rodičov, 2 a viackrát 9,3% a často takéto situácie rieši 7,3% z opýtaných. Keď to prevedieme na konkrétny počet, viac krát až často je ubližované deťom 34 rodičov.
Posledná otázka bola otvorená. Odpovedalo na ňu 119 rodičov z čoho 19 uviedlo, že všetko je v poriadku a nemajú problém. Niekoľko rodičov uviedlo konkrétne návrhy a tiež svoje osobné skúsenosti. Často sa v odpovediach opakovalo zavedenie kamerového systému a zvýšenie dozoru cez prestávky. Najsilnejšou oblasťou však bola šikana. Práve k tejto téme uviedli rodičia osobnú skúsenosť a navrhovali venovať sa jej viac. Nižšie uvedieme niekoľko odpovedí/návrhov týkajúcich sa šikanovania:
„Pravidelné rozhovory odborníkov, psychologických poradcov, učiteľov so žiakmi o šikane, o kyberšikane. Dotazník žiakom či sa oni sami cítia bezpečne. “
„V rámci školy besiedku o spolunažívaní v škole v kombinácii s besiedkou proti šikane za prítomnosti špeciálneho pedagóga/psychológa a policajtov. Kedy sú tieto besiedky aj užitočné. “
„Viac sa rozprávať so žiakmi a šikana a bezpečnosti v skole. “
„Riešenie už podozrenie na šikanu. “
„Predmety miesto napr. hudobnej ktorá vôbec v tejto dobe nie je podstatná, podobne ako výtvarná, kde by sa rozprávali napr. so psychológom ako zvládať emócie, ako s nimi pracovať, o šikane, drogách a nástrahách v škole. “
„Veľa veľa aktivít zameraných na boj so šikanou, aby deti pochopili ako sa šikanované alebo iné dieťa cíti keď ublížia. “
Viacero rodičov tiež navrhlo realizovať pre učiteľov vzdelávania ohľadne bezpečnosti v škole, ochrany ľudských práv, tiež vzdelávania s témou inklúzie či práce so žiakmi so ŠVVP. Účastníci tiež vyjadrili dopyt po školských psychológoch. Vo veľkej miere písali o potrebe spolupráce so psychológmi, psychologickej intervencie, zvyšovania kapacít odborných zamestnancov v školách. Písali o potrebe zvyšovania tolerancie k inakosti. Mnohokrát sa tiež opakoval pojem komunikácia. Komunikácia učiteľa so žiakom, rodičov a učiteľov a objavili sa aj názory, že samotní rodičia by mali čo najviac komunikovať so svojimi deťmi a učitelia by mali mať viac práv. Opäť sme vybrali niekoľko konkrétnych návrhov:
„Dobrovoľnícku činnosť školy a jednotlivých tried (cieľová skupina: ľudia bez domova, seniori, ľudia s telesným ci duševným znevýhodnením, zvieratá, týraní ľudia, a pod.). “
„Zvýšiť internetovú gramotnosť detí aj rodičov. “
„Preventívne programy. “
„Nepodceňovať úrazy, posilňovať dozor, dodržiavať legislatívu, komunikovať s rodičom okamžite pri nejakej udalosti. “
„Častejšie diskusie s odborníkmi, veľa komunikovať o vzťahoch v triede. “
„Rozprávať sa s rodičmi, aby viedli deti k úcte a rešpektu druhých detí, hlavne ak majú v triede deti s PAS a ŠVVP. “
„Menej žiakov na učiteľa, menšie školy, silnejšie vzťahy medzi deťmi a dospelými, pocit bezpečia smerom od učiteľov, učiteľ ako autorita ale nie strach z neho, väčšia sloboda v škole. “
„Venovať viac času deťom, vysvetliť im, že existujú rozdielne deti, ľudia, viesť ich k tolerancii. Ako národ sme veľmi netolerantní k iným národnostiam, všeobecne k inakosti. “
„Rozprávať sa s deťmi v skole o láskavosti, tolerancii, pomáhaní si, mať možno motto školy, ktorá tieto veci zahŕňa a aktívne ich presadzovať. Mať takéto niečo ako pravidelnú súčasť vyučovania. “
„Rešpektujúce a vnímavé prostredie, prevencia ako riešiť vzniknutú situáciu. “
„Väčší záujem pedagogického zboru o dianie v triedach s medzi žiakmi. Ale jeho nedostatok pramení z nedostatočného počtu pedagógov, ktorí sú tým pádom preťažovaní. “
„Zaviesť ranné kruhy vo vyučovaní.”
Posledný okruh návrhov zahŕňal bezpečnostné opatrenia ako zamykanie brány školy či vchodu do školy, úprava areálu školy, úprava chodníkov a prechodov v okolí školy či nevpúšťanie cudzích osôb do jej priestorov. Aj v tomto prípade uvádzame niekoľko konkrétnych odpovedí zo strany rodičov:
„Zamykať vstupnú bránu a hlavné dvere. ”
„Pošlú dieťa von zo školy len na základe telefonického vyzvania cez telefón na stene školy len na nahlásenie mena dieťaťa. Teoreticky ho môže vybrať aj niekto iný. ”
„Teplú vodu, trávu miesto betónových povrchov ihriska, rekonštrukcia plášťa – prípadne externé žalúzie – proti prehrievaniu triedy v lete (teplota aj 37stupňov)….”
„Dopravná situácia je katastrofálna, boj o holý život, na prechode v zákrute absentuje zrkadlo takže len tipujeme či nás zrazí nič netušiaci vodič dnes alebo až o týždeň, chýba parkovisko, nervózni šoféri si tu robia čo chcú, nezmestím sa ani na chodník … otrasné!. ”
„Nepúšťať cudzie osoby do školy. ”
Na základe výsledkov prieskumu sa možno zdá, že veľká časť účastníkov považuje školy za bezpečné, stále je však pomerne veľa rodičov, ktorí sú opačného názoru. Je dokonca alarmujúce, že ak sa z 207 respondentov 27 vyjadrí, že sa jeho dieťa v škole cíti bezpečne len niekedy, je možné povedať, že ide prakticky o každé ôsme dieťa. Relevantnejšie výsledky by možno priniesla väčšia výskumná vzorka. Existuje však predpoklad, že by sa výsledky v konečnom dôsledku aj tak nelíšili. Možno sa tiež zdá, že ak 15 z 205 rodičov uvedie, že ich dieťaťu je často ubližované je to nízke číslo. Je to preto v poriadku? Určite nie. Treba si tiež uvedomiť, že pri vzorke 2000 respondentov by nám možno vyšlo 150 takýchto prípadov. Z konkrétnych odpovedí a prípadov z praxe, možno vyvodiť záver, že prevenciu je potrebné zefektívniť, skvalitniť a riešiť dlhodobo. Hoci sme sa v prieskume nepýtali na konkrétne sociálno-patologické javy, i napriek tomu samotní rodičia popisovali problém so šikanou. Je to totiž fenomén, ktorý nikdy úplne nevymizne a preto je dôležité hľadať nové a účinnejšie metódy prevencie. Zároveň je potrebné podotknúť, že nie je jediným dôvodom prečo sa viacero detí v školách necíti úplne bezpečne. Možno práve konkrétne sociálno-patologické javy a ich výskyt budú predmetom ďalšieho prieskumu.
Vyjadrite váš názor v komentároch