Trestný čin a polícia ako motív manipulátorov

Jednou z manipulatívnych metód, ktoré sa v poslednej dobe značne rozmohli v našich zemepisných končinách je využívanie úcty a rešpektu občanov k autorite orgánov činných v trestnom konaní resp. pred súdnou mocou. Súčasťou tohto konania je aj strach z možných dopadov vyšetrovania či odsúdenia za trestný čin.

Prakticky je cieľom útočníka zmanipulovať potenciálnu obeť príbehom vyvolávajúcim dojem, že kontaktovaná osoba je podozrivá zo spáchania trestného činu a má vykonať v záujme vyšetrovania nejaký úkon – poskytnúť osobné údaje, kliknúť na pripravenú prílohu správy či pripravený link.

V priebehu posledných mesiacov sme identifikovali s daným motívom desiatky prípadov prebiehajúcich prevažne v dvoch formách komunikácie

• telefonický kontakt
  • zaujímavosťou bolo, že prebiehal v anglickom jazyku, čím bola limitovaná aj jeho „úspešnosť“ nakoľko už len myšlienka prečo by mala slovenská polícia so slovenským občanom komunikovať v anglickom jazyku bola pre mnohých aktérov podozrivá

• e-mailový kontakt
  • zaujímavosťou boli rôzne nezmyselné pozície v rámci policajného zboru použité ako motív zvyšovania dôveryhodnosti

• komunikácia prostredníctvom sociálnych médií a následná telefonická komunikácia- tento typ podvodu už neopatrí do klasickej definície phishingu – jedná sa už o komplikovanejší organizovaný podvod
  • podstatou je nadviazanie „virtuálneho vzťahu“ až do úrovne veľmi dôvernej komunikácie kedy dochádza k „výmene“ dôverných fotografií – útočník posiela samozrejme fotografie posťahované z rôznych portálov, ale obeť zasiela svoje vlastné fotografie
  • následne je obeť kontaktovaná telefonicky – často za účelom vyvolania strachu sa volajúci vydáva za príslušníka polície riešiaceho trestný čin s motívom, že komunikácia prebiehala s maloletou osobou alebo sa útočník vydáva za rozčúleného rodiča
  • v tomto vývoji je jasne čitateľný bežne využívaný algoritmus manipulátorov:
    • deklarujú autoritu (polícia)
    • deklarujú kompetenciu a oprávnenosť (riešia trestný čin)
    • nastoľujú problém so silným dopadom na obeť (spáchal si trestný čin)
    • ponúkajú východisko z problému (nepodajú alebo zastavia oznámenie, nezverejnia, nerozošlú tie fotografie a podobne)
  • daným východiskom je samozrejme zaplatenie akéhosi „výkupného“
  • tu je možno ako preventívna výstraha vhodné poukázať na realitu – trestné stíhanie za podobný trestný čin nie je zastaviteľné zaplatením „bolestného“

Poučenie na záver?

Ako opakovane uvádzam v článkoch, na kurzoch, školeniach – v takejto situácií pomáha triezve uvažovanie. Ideálne je neznámej virtuálnej známosti neposkytnúť tak citlivé dáta použiteľné pre vydieranie. Známa to poučka „ak nevzniká príčina, niet dôsledku“. Ale ak už sa stane, je východiskom z núdze používať zdravý sedliacky rozum, zvažovať, overovať. Podvodníka odhalíte len s chladnou hlavou, on totiž počíta s Vašou panikou. Nepodľahnite.