Dobrý sluha, zlý pán

Dobrý sluha, zlý pán

Aj tak možno stručne, no výstižne charakterizovať moderné informačno-komunikačné technológie. Prelom 20. a 21. storočia so sebou priniesol množstvo jeho fenoménov – počítače, tablety, smartfóny, internet, sociálne siete, médiá, hry a mnoho ďalšieho. Tie sa týkajú nielen míľových krokov vpred na poli vedy a techniky, zmien v životnom štýle či spôsoboch trávenia voľného času, ale bezprostredne sa dotýkajú aj oblasti eventuálnych sociálnych deviácií alebo sociálno-patologických javov. Smartfón, tablet, virtuálna realita, internet, byť on-line, no i kyberšikanovanie, cybersex, happy slapping, spam či nelátkové závislosti sú pojmy, ktoré so sebou priniesol až globálny rozmach informačno-komunikačných technológií a ich prienik do väčšiny domácností po celom svete. Avšak bez kľúčového prvku, ktorým je internet, by drvivá väčšina produktov modernej techniky stratila svoje opodstatnenie. Vďaka internetu máme „všetko“ poznanie ľudstva na dosah ruky, vieme sa spojiť s osobou na opačnej strane zemegule, socializujeme sa do skupín, počúvame hudbu, pozeráme videá, kreatívne tvoríme, obchodujeme či nakupujeme, vzdelávame sa alebo, naopak, oddychujeme pri hraní hier a pod. Virtuálna realita v spojení s modernými informačnými technológiami má bezo sporu nespočetné množstvo výhod a pozitívnych stránok. Avšak, prináša so sebou aj celý rad negatívnych, nežiaducich, deviantných až patologických javov. Negatívne dopady moderných technológií sa môžu týkať kohokoľvek z nás, obzvlášť citlivé však môže byť populácia detí a mládeže, a to najčastejšie v dôsledku ich nadmerného užívania: osvojenie si negatívnych vzorcov správania sledovaním nevhodných TV programov, filmov, nevodných obsahov na internete, hraním počítačových hier agresívnej povahy; ovplyvňovanie postojov a názorov predovšetkým najmladšej generácie.[1]

Nevhodné obsahy, prezentované v médiách masovej komunikácie, a s tým súvisiace negatíva v rovine sociálneho učenia detí a mládeže (žiakov), sú len jednou oblasťou z množstva rizík súčasnej doby. Časté a nadmerné využívanie informačno-komunikačných technológií v každodennom živote môže postupom času viesť k vzniku a rozvoju závislosti, ktorá je nelátkovej povahy.

Pri „tradičných“ látkových závislostiach, akými sú napríklad alkoholizmus, kofeinizmus, tabakizmus či rôzne formy toxikománie sú príkladmi je ich vznik, rozvoj a pretrvávanie viazané na konkrétnu užívanú látku (alkohol, káva, cigarety, drogy, lieky a pod.), ktorá pôsobí na príslušné receptory v mozgu človeka. Podobnú analógiu však môžeme identifikovať a následne aplikovať aj za predpokladu, kedy na telo (resp. receptory) nepôsobí žiadna látka prírodnej alebo syntetickej povahy, ale moderná technológia. Závislosť tak dostáva nelátkový rozmer, kedy vzniká pri opakovanom, chronickom a nadmernom opakovaní určitej činnosti, ktorá prináša nadmerné uspokojenie (napr. hra na hracích automatoch).“[2]

Rizikové správanie spojené s nadmerným využívaním internetu či technológií môže veľmi rýchlo prejsť do závislosti. Najnovšie výskumy dokazujú, že z hľadiska neurobiologických korelátov u ľudí, ktorí majú problémy s novodobými nelátkovými závislosťami, boli identifikované genetické predispozície na vznik a rozvoj porúch neurotransmisie v mozgových okruhoch. Je známe, že odmenu zabezpečuje pôsobenie dopamínu, endorfínu a enkefalínov (prenášačov nervových impulzov v mozgu). Pri nelátkových závislostiach je u ľudí zvýšená miera vzrušivosti (excitácie), ktorá je spojená s adrenergným neurotransmiterovým systémom. Deficity v oblasti serotonínového systému zas zvyšujú hladinu impulzivity. Kľúčovým faktorom je však pravdepodobne dopamínový systém – výsledky mnohých výskumov poukazujú práve na poruchy tejto oblasti; pričom pri hraní hier (a najmä potom víťazstvách v týchto hrách) dochádza k vyplavovaniu dopamínu.[3]

Prepojenie internetu a súvislosť medzi hraním (sa) a častosť jeho využívania je rizikové najmä u mladej generácii ľudí. Internet a ďalšie progresívne informačno-komunikačné technológie lákajú predovšetkým najmladšie vekové kategórie užívateľov – deti sú schopné pri počítači stráviť dlhé hodiny. Odpoveď je pomerne jednoduchá. Spočíva v tom, že deti a rady hrajú, pretože hrová činnosť je pre ne najprirodzenejším zdrojom zdokonaľovania sa, učenia a tiež socializácie. „Deti všetkých vekových kategórií sa radi hrajú a k tomu im internet poskytuje nekonečné pole pôsobnosti. Na počítači je možné hrať interaktívne hry, prehrávať si filmy a hudbu rôznych žánrov, sťahovať určité elektronické programy, s ktorými je možné pracovať, a pod. Pre staršie deti a dospievajúcich je toto elektronické médium zdrojom informácií a tiež rýchlym nástrojom komunikácie.“[4]

Okrem nervového systému, jeho fungovania (či dysfunkcie) alebo prirodzenej potreby človeka po hravosti sa na rizikách vzniku nelátkových (mediálnych, technologických) závislostí významnou mierou podieľajú aj faktory osobnostných čŕt. Dokazuje to štúdia amerických akademikov Youngovej a Rodgersa, publikovaná v článku Internetová závislosť: osobnostné charakteristiky spojené s jej vývojom. Výskumné výsledky poukazujú na skutočnosť, že osoby, ktoré sa považovali za závislé od internetu, vykazovali vysoké skóre v dimenziách: emocionálna citlivosť, zvýšená reaktivita, nízke sebavedomie a nonkonformita. Zistilo sa, že tieto osobnostné črty môžu pôsobiť ako spúšťače závislosti, ktorých cieľom je splniť nenaplnenú psychologickú potrebu prostredníctvom on-line stimulácie.[5]

 

Podobne ako v prípade všetkých významných vynálezov ľudstva, tak aj v prípade komunikačných technológií platí, že tak, ako môžu byť zmysluplne využívané, rovnako nebezpečné vie byť ich zneužívanie. Jedným z takýchto konkrétnych prípadov zneužitia moderných technológií je kyberšikanovanie. Ide o „druh šikany, ktorý využíva elektronické prostriedky, ako sú mobilné telefóny, e-maily, pagery, internet, blogy a pod.“[6]

Dominantným jadrom takéhoto správania je zámerné šírenie škodlivých alebo ponižujúcich textov či obrázkov cez internet alebo mobilný telefón. Zároveň dopĺňa, že ide o čin úmyselného a opakovaného poškodzovania inej osoby, používajúcej elektronické nástroje.[7]

 

Kyberšikanovanie poskytlo agresorom akoby novú dimenziu v realizácií svojich agresívnych tendencií. Takáto forma ubližovania, ponižovania či poškodzovania iného človeka má narozdiel od priameho kontaktu agresora s obeťou (tzv. tvárou v tvár) niekoľko špecifík: anonymita agresora dodáva páchateľovi pocit bezpečia v tom zmysle, že sa domnieva, že mu na to nikto nepríde; anonymita pomáha rýchlejšie „zabudnúť“ na nepríjemné pocity z ubližovania inému, čo je zároveň podporené nemožnosťou priamo na vlastné oči vidieť, ako trpí šikanovaná obeť; kyberšikanovanie môže prebiehať kdekoľvek a počas celého dňa – z toho vyplýva, že obeť takejto formy šikany sa cíti prenasledovaná aj na subjektívne bezpečných miestach, pretože často nevidí žiadnu možnosť úkrytu, čo jednak stupňuje jej psychické napätie a môže viesť až k celkovej nedôvere k iným ľuďom.[8]

 

Mgr. Róbert Rácz – psychológ, kariérový poradca

 

 

 

 

 

 

 

Zoznam použitej literatúry:

BARALDSNES, DZ. The Prevalence of Cyberbullying and the Views of 5-12 Grade Pupils and Teachers on Cyberbullying Prevention in Lithuanian Schools. In: Universal Journal of Educational Research. [online]. Dostupné na internete: researchgate.net/publication/291827083

 

DULOVICS, M. 2012. Riziko vzniku mediálnych závislostí u žiakov základných a stredných škôl a možnosti ich prevencie z aspektu profesie sociálneho pedagóga. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici, 2012. 94 s. ISBN: 978-80-557-0424-1.

 

ROGERS, V. 2011. Kyberšikana: pracovní materiály pro učitele a žáky i studenty. Praha : Portál, 2011. 97 s. ISBN: 9788073679842

 

VÁGNEROVÁ, K. a kol. 2009. Minimalizace šikany: Praktické rady pro rodiče. Praha : Portál, 2009. 152 s. ISBN: 978-80-7367-912-5.

 

YOUNG, S. K. – RODGERS, C. R. 1998. Internet Addiction: Personality Traits Associated with Its Development. Pittsburgh : 1998. [online]. Dostupné na internete: pdfs.semanticscholar.org/db23/6ea05987dd23aa895a22b5a8ce850bd74e69.pdf

 

[1] DULOVICS, M. Riziko vzniku mediálnych závislostí u žiakov základných a stredných škôl a možnosti ich prevencie z aspektu profesie sociálneho pedagóga. Banská Bystrica : 2012, s. 18-19

[2] PUNNER, P. – HRONCOVÁ, J. Pedagogické a psychologické aspekty patologického hráčstva. In: DULOVICS, M. Riziko vzniku mediálnych závislostí u žiakov základných a stredných škôl a možnosti ich prevencie z aspektu profesie sociálneho pedagóga. Banská Bystrica : 2012, s. 20

[3] Novodobé nelátkové závislosti – infodrogy.sk. [online]. Dostupné na internete: infodrogy.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&DocumentID=3811

[4] VÁGNEROVÁ, K. a kol. Minimalizace šikany: Praktické rady pro rodiče. Praha : 2009, s. 91

[5] YOUNG, S. K. – RODGERS, C. R. Internet Addiction: Personality Traits Associated with Its Development. Pittsburgh : 1998. [online]. Dostupné na internete: pdfs.semanticscholar.org/db23/6ea05987dd23aa895a22b5a8ce850bd74e69.pdf

[6] VÁGNEROVÁ, K. a kol. Minimalizace šikany: Praktické rady pro rodiče. Praha : 2009, s. 91-92

[7] BARALDSNES, DZ. The Prevalence of Cyberbullying and the Views of 5-12 Grade Pupils and Teachers on Cyberbullying Prevention in Lithuanian Schools. In: Universal Journal of Educational Research. [online]. Dostupné na internete: researchgate.net/publication/291827083

[8] ROGERS, V. Kyberšikana: pracovní materiály pro učitele a žáky i studenty. Praha : 2011, s. 32

Vyjadrite váš názor v komentároch