Kde hľadať nové prístupy ku vzdelávaniu informačnej bezpečnosti?

Kde hľadať nové prístupy ku vzdelávaniu informačnej bezpečnosti?

Postaviť vzdelávanie do pozície potešenia, zlepšenia života, či dokonca zdroja radosti zo života by bolo pred rokom 2015 viac ako trúfalé. Určite by vyvolalo úsmev na tvári. Zavádzanie nových prístupov do vzdelávania nie je vždy ľahké.  Na jednej strane nie je ľahké vybrať správny nový prístup, ktorý zaujme a pritiahne pozornosť žiakov, na druhej strane je známe, že aj dnes existujú na Slovensku odborníci, vyznávajúci pevné vedenie vzdelávania a odmietajú nové prístupy. Sú to odborníci, čo by spájali ďalšiu existenciu takéhoto odvážlivca s rôznymi typmi ústavov pre duševne chorých. Namiesto zvyšovania povedomia staromilcov sa venujme téme hľadania nových prístupov ku vzdelávaniu.

My, čitatelia tohto článku máme veľké šťastie. Máme šancu postaviť sa zlému marazmu ideí predchádzajúcich dôb. Môžeme zažiť zmenu v prístupe ku vzdelávaniu informačnej bezpečnosti a aj ku vzdelávaniu ako takému. Otázka je, čo je tá podstata, tá zmena, ktorá nám dáva istotu, že vzdelávanie, ktoré bolo doteraz povinné, zrazu sa stane akceptovateľné a celospoločensky prijateľné? Odpoveď je skrytá v nás v ľuďoch. V našich denno – denných rituáloch. Predpokladom tohto článku je, že pri vzdelávaní budeme robiť niečo, čo nás teší, čo nás zabáva, budeme sa zameriavať na to, čo priťahuje našu pozornosť. Ak sa chceme zabávať, musíme si povedať, čo nás zabáva, čo nás udržuje pri sledovaní televízie, pri diskusii s kamarátmi a kolegami večer a čo je to, čo nás neustále núti držať v rukách mobilný telefón. Nájdime to, prečo veľká časť detí aj dospelých stále hrá nejaké hry, či už na počítači alebo držiac v rukách mobilný telefón.

Podnetov v okolí máme dosť. Pripodobniť vzdelávanie ku hre a získavať ocenenia, alebo chytať pokémonov počas vzdelávania je ľahké. Zároveň okrem pokémonov získa zadávateľ znalosť, čo konkrétny človek už prešiel a do akej úrovne vzdelania sa dostal. Zamestnanci preferujú gamifikované e-learningy, nemajú problém počas vzdelávania v e-learningu zaškrtávať správny výber výsledku, ako pri objednávke pizzy. E-learning nie je postavený ako zmes úplných dát na každej novej a novej strane, nie je to o komplexnom výpočte celého problému. Štandardom sa stávajú komixové  e-learningy alebo polo-hrané/polo-animované.

Ak máme čo najlepšie určiť najvhodnejší spôsob komunikácie na skupinu ľudí, pre ktorých vyberáme školenie, musíme zároveň vedieť vyšpecifikovať skupinu, ktorej poskytujeme informácie. Presným vyšpecifikovaním vieme lepšie zamerať vzdelávanie na okruhy, ktoré konkrétnu skupinu zaujíma a zároveň aj na nástroje a typy inovácií, na ktoré táto skupina dobre reaguje. Jednoduché priblíženie problému je napríklad v nasledovných okruhoch, ktoré však pre tento článok prešli určitým zovšeobecnením. Deti sa rady hrajú. Generácia po vysokej škole je dychtivá po nových vedomostiach, pričom používanie nových technológií je pre nich prirodzené ako aj vzájomné porovnávanie. Generácia štyridsiatnikov sa stále porovnáva, ale bez problémov prijmú informácie, ktoré vedia predať deťom a ktoré ochránia ich rodinu. Päťdesiatnici vyžadujú použitie najnovších technológií, ktoré definujú ich status a dožadujú sa jedinečného prístupu. Staršie generácie prestanú prioritizovať najnovšie technológie, skôr vyžadujú rovnaký prístup ako v živote. Napríklad preferujú vzdelávanie rovnakým spôsobom ako sa dozvedajú nové informácie z televízie, novín, či rádia alebo internetu. Vzdelávajú sa hlavne preto, lebo majú zodpovednosť voči ľuďom a cítia spoločenskú zodpovednosť, preto im nebude vzdelávanie, ktoré vedia využiť doma alebo v klube dôchodcov cudzie. Spomeňme ešte aj ďalší rozmer, ktorý je pri komunikácií dôležitý a to je spôsob komunikácie na špecifickú skupinu. Napríklad ak zamestnávateľ má definovaný spôsob komunikácie na zamestnancov, potom akékoľvek vzdelávanie musí nasledovať tento spôsob komunikácie na zamestnancov a aj nové technológie, ktoré sú zapájané do vzdelávania musia byť zapájané vzhľadom na tento spôsob komunikácie. Ak nebude použitý rovnaký spôsob komunikácie, môže to následne zamestnancov, ak nedostanú dostatočné vysvetlenie, vyrušovať a tým pádom to naruší proces vzdelávania ako takého.

Odporúčaním vyplývajúcim z článku teda je, že akékoľvek vzdelávanie je potrebné rozdeliť podľa skupiny, ktorej je vzdelávanie určené. Ak je vekový priemer firmy 60 rokov a väčšina zamestnancov hovorí o varení a záhrade, tak prvky extrémnej virtuálnej reality a spolupráca vzdelávacích systémov s weareables (ktoré nenosia) určite nebude dobre vnímaná. Skôr sa zamerajú na to, čo im je blízke, budú chcieť upozorniť svoje deti a vnukov, aby si dávali pozor a nenaleteli klamstvu na internete, budú sa chcieť o svoje vzdelávanie starať ako o virtuálnu záhradku, kde budú jednotlivé zeleniny rásť, možno dobre zareagujú na jednoduchý seriál so známymi tvárami, ktoré poznajú z obrazovky. Prekvapí ich, ak šetrič obrazovky bude vyzerať ako ich večerné správy, to znamená, že zrazu sa preruší obvyklá reklama a vystúpi v štúdiu vašej firmy známa hlásateľka a prečíta krátku správu o prebiehajúcom phishingovom útoku a navrhne ako sa brániť.

Takáto zmena vyžaduje zmenu nielen v tíme, ktorý pripravuje školenia. Vyžaduje aj zmenu v myslení, ľudí, ktorí školenia poskytujú. Vyžaduje naviac aj zmenu v meraní výšky povedomia. Meranie musí akceptovať to, že vzdelávanie prebehlo, ľudia vedia viacej. Musíme si uvedomiť, že rovnako ako nový prístup ku vzdelávaniu musíme mať aj v novom prístupe ku testovaniu. Už to nie je o tom, že overovaný zamestnanec dostane 30 kvízových otázok a 4 otvorené. Musíme nájsť niečo lepšie. Napríklad fotku prostredia, kde zamestnanci nájdu a označia zlé veci. Alebo ak hovoríme o zvyšovaní povedomia v prvkoch sociálneho inžinierstva, potom sa dá v rámci firmy spustiť phishing, vishing ktorý je pod kontrolou, výsledky je možné merať a vieme, či je situácie lepšia alebo horšia, ako bola. Krátko po takomto „fiktívnom“ útoku je veľmi dôležité informovať zamestnancov, že útok nastal a ako dopadol. S tými, čo podľahli sa musíme osobne pozhovárať, ako podľahli, čo ich presvedčilo a na čo si majú dávať do budúcnosti pozor.

Predchádzajúce vety boli krátkym úvodom do nových techník vzdelávania. My sa im budeme postupne lepšie a hlbšie venovať. Cieľom prvého článku bolo načrtnúť zmenu myslenia pri vzdelávaní na základe nových prístupov ku vzdelávaniu a rozmýšľať pri vzdelávaní nad tým, komu je vzdelávanie určené, teda nad cieľovou skupinou. Využitím nápadov, ktoré sme vám práve poskytli priblížite vaše vzdelávanie, k modernému, zaujímavému a vedomosti získané žiakmi budú dlhotrvajúce a nemenné.

Tento článok vznikol na základe klubových večerov Dialógy o vzdelávaní IS na platforme Clubhouse v rokoch 2020 – 2021.

Vyjadrite váš názor v komentároch